15.4.2020 Verný Boh nám rozohrieva srdce – homília v stredu Veľkonočnej oktávy
Modlime sa dnes za starých ľudí, zvlášť za tých, ktorí sú izolovaní alebo v domovoch dôchodcov. Majú strach, že by mali zomrieť v osamotení. Pociťujú túto pandémiu ako niečo, čo je k nim agresívne. Oni sú našimi koreňmi, našimi dejinami. Dali nám vieru, tradície, cítenie príslušnosti k vlasti. Modlime sa za nich, aby im bol Pán v týchto chvíľach nablízku.“
Včera sme uvažovali o Márii z Magdaly, ako o ikone vernosti: vernosť Bohu. Ale aká je táto vernosť Bohu? Akému Bohu? Práve tomu Bohu, ktorý je verný.
Naša vernosť nie je iné než odpoveď na Božiu vernosť. Boh, ktorý je verný svojmu slovu, ktorý je verný svojmu prísľubu, ktorý kráča so svojím ľudom ďalej plniac prísľub, nablízku svojmu ľudu. Verný prísľubu: Boh, ktorý sa neustále prejavuje ako Spasiteľ ľudu, pretože je verný sľubu. Boh, ktorý je schopný veci pretvárať, znovutvoriť, ako to urobil s tým chromým od narodenia, že mu znovu utvoril nohy, uzdravil ho (porov. Sk 3,6-8). Je to Boh ktorý uzdravuje, Boh, ktorý vždy prináša útechu svojmu ľudu. Boh, ktorý znovutvorí. Nové znovustvorenie: toto je jeho vernosť voči nám. Znovustvorenie, ktoré je nádhernejšie než stvorenie.
Boh, ktorý pokračuje ďalej a ktorý sa neunaví v práci – hovoríme, že je „ako ten, ktorý pracuje“ – ad instar laborantis (porov. Duchovné cvičenia, 236), ako hovoria teológovia – aby udržiaval ľud, a nemá strach, že „sa unaví“, takpovediac… Ako ten pastier, čo si pri návrate domov uvedomí, že mu jedna ovca chýba, a tak ide, vráti sa hľadať ovcu, ktorá sa tam stratila (porov. Mt 18,12-14).
Pastier, ktorý robí nadčasy, avšak z lásky, pre vernosť… A náš Boh je Bohom, ktorý robí nadčasy, ale nie platené: zadarmo. Je to vernosť nezištnosti, vernosť štedrosti. A vernosť je aj ten otec, ktorý je ochotný toľkokrát vychádzať na terasu vyzerať, či sa syn nevracia, a neunaví sa vystupovať: čaká ho, aby urobil oslavu (porov. Lk 15,21-24).
Božia vernosť je oslavou, je radosťou, je takou radosťou, že nás núti prejaviť sa tak, ako ten chromý: vošiel kráčajúc do chrámu, skákajúc, chváliac Boha (porov Sk 3,8-9). Božia vernosť je oslavou, štedrou oslavou. Je oslavou pre nás všetkých.
Vernosť Boha je trpezlivá vernosť: má trpezlivosť so svojím ľudom, počúva ho, vedie ho, pokojne mu vysvetľuje a zohrieva mu srdce, ako to urobil s tými dvomi učeníkmi, ktorí kráčali ďaleko od Jeruzalema: rozohrieva im srdce, aby sa vrátili domov (porov. Lk 24,32-33).
Božia vernosť – v tom, čo sami nepoznáme: čo sa odohralo v tom dialógu, avšak je to veľkorysý Boh, ktorý vyhľadal Petra, ktorý ho zaprel, ktorý zaprel. Vieme iba, že Pán „vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi“ (porov. Lk 24,34). Čo sa odohrávalo v tom dialógu, nevieme. Ale isto vieme, že to bola Božia vernosť, čo hľadala Petra.
Vernosť Boha nás vždy predchádza a naša vernosť je vždy odpoveďou na túto vernosť, ktorá nás predchádza. Je to Boh, ktorý nás vždy predchádza. Je kvetom mandľovníka na jar: kvitne ako prvý.
Byť vernými znamená oslavovať túto vernosť, byť vernými tejto vernosti. Je to odpoveď na túto vernosť.“
„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“