15.12.2019 V Tretiu adventnú nedeľu Svätý Otec požehnal deťom Jezuliatka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto Tretiu adventnú nedeľu, nazývanú nedeľou „radosti“, nás Božie slovo pozýva na jednej strane k radosti a na druhej strane k uvedomeniu si, že život zahŕňa aj chvíle pochybnosti, v ktorých je ťažké veriť. Obe, radosť i pochybnosť, sú skúsenosti, ktoré sú súčasťou nášho života.
Voči výslovnému pozvaniu k radosti od proroka Izaiáša: «Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a rozkvitne púšť» (35,1) sa stavia v evanjeliu pochybnosť Jána Krstiteľa: «Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?» (Mt 11,3). V skutočnosti, prorok dovidí ďalej, poza danú situáciu. Má pred sebou skľúčený ľud: ruky sklesnuté, kolená podlomené, srdcia rozrušené (porov. Iz 35,3-4). Je to tá samotná realita, ktorá v každom čase vystavuje vieru skúške. Ale Boží človek dovidí ďalej, pretože Duch Svätý dáva jeho srdcu pocítiť moc svojho prisľúbenia, a on ohlasuje spásu: «Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh! […] On sám príde a spasí vás» (v. 4). Takže sa všetko premieňa: púšť zakvitá, útecha a radosť zavládnu v malomyseľných, chromí, slepí, nemí sú uzdravení (porov. v. 5-6). Toto sa vypĺňa s Ježišom: «Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium» (Mt 11,5).
Takýto opis nám ukazuje, že spása zahŕňa celého človeka a obnovuje ho. Ale toto nové zrodenie, s radosťou, ktorá ho sprevádza, vždy predpokladá zomrieť sebe samým a hriechu, ktorý je v nás. Odtiaľ pochádza výzva k obráteniu, ktorá je základom kázania tak Jána Krstiteľa, ako aj Ježiša; predovšetkým ide o obrátenie predstavy, ktorú máme o Bohu. A adventná doba nás k tomuto pobáda práve otázkou, ktorú Ján Krstiteľ kladie Ježišovi: «Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?» (Mt 11,3). Premýšľajme: Ján Krstiteľ celý život očakával Mesiáša; jeho štýl života, samotné jeho telo je stvárnené týmto očakávaním. Aj kvôli tomuto ho Ježiš chváli slovami: nikto nie je väčší medzi tými, čo sa narodili zo ženy (porov. Mt 11,11). A predsa aj on sa musel obrátiť k Ježišovi. Tak ako Ján, aj my sme povolaní rozpoznať tvár, ktorú sa Boh rozhodol prijať v Ježišovi Kristovi, poníženú a milosrdnú.
Advent je čas milosti. Hovorí nám, že nestačí veriť v Boha: je potrebné každý deň našu vieru očisťovať. Ide tu o prípravu prijať nie nejakú rozprávkovú postavu, ale Boha, ktorý nás vyzýva, ktorý nás zainteresováva a voči ktorému sa od nás žiada rozhodnutie. Dieťa, ktoré leží v jasličkách má tvár našich najnúdznejších bratov a sestier, chudobných, ktorí «sú privilegovanou súčasťou tohto tajomstva; často sú tými prvými, ktorí spoznávajú Božiu prítomnosť v našom strede» (Apošt. list Admirabile signum, 6).
Panna Mária nech nám pomáha, aby sme sa popri tom, ako sa blížime k Vianociam, nedali odlákať vonkajšími vecami, ale dali priestor v srdci tomu, ktorý už prišiel a chce znova prísť, aby uzdravil naše choroby a dal nám svoju radosť.