15.11.2016 Ranná homília pápeža Františka: Vlažný kresťan je ako nahý cisár z rozprávky
Musíme sa vyvarovať pred tým, aby sa z nás stali „vlažní kresťania“, lebo tak stratíme zo zreteľa Pána. S týmto varovaním sa dnes obrátil na veriacich pápež František v Dome sv. Marty, kde slúžil rannú omšu. Svätý Otec upozornil na to, že Pán sa nás vždy snaží usmerniť, prebudiť našu vlažnú a zadriemanú dušu. Podľa jeho slov by sme mali byť pozorní a bdelí na Pánovo klopanie na naše dvere.
V dnešnom čítaní zo Zjavenia apoštola Jána Pán napomína „vlažných“ veriacich z laodicejskej cirkvi (Zjv 3,1-6.14-22). Svätý Otec poukázal na aktuálnosť rizika „vlažnosti“ aj v dnešnej Cirkvi. Pán používa silný jazyk na to, aby pokarhal „kresťanov, ktorí nie sú ani studení, ani horúci“ a ktorým hovorí: „Už-už ťa vypľúvam z úst. Pán karhá zotrvávanie vo falošnom pokoji:
„Čo si asi tak myslí ten vlažný? Pán to tu jasne hovorí: myslí si, že je bohatý. ,Zbohatol som a nič viac nepotrebujem. Som pokojný’. Ide o pokoj, ktorý klame. Ak je v duši cirkvi, rodiny, komunity či jednotlivca stále všetko v pokoji, nie je tam Boh“.
Práve vlažných Pán upozorňuje, aby nezaspali v tejto vlažnosti, v presvedčení, že už nič viac nepotrebujú, že nikomu neubližujú. Pán označuje tých, ktorí sa považujú za bohatých, za neverných a úbohých. Avšak dodáva, že „to robí z lásky“, aby objavili iné bohatstvo, to, ktoré môže dať iba on:
„Nie to bohatstvo duše, kedy si myslíš, že ho máš, lebo si dobrý, keďže si všetko dobre plníš, si v pohode: ale iné bohatstvo, to, ktoré pochádza od Boha, ktorý vždy prináša kríž, vždy prináša búrku, vždy prináša nejaké to znepokojenie v duši. A radím ti kúpiť si biele šaty, aby si sa do nich zaodel a tak nebolo vidieť tvoju hanebnú nahotu: vlažní ľudia si neuvedomujú, že sú nahí, ako tá rozprávka o nahom kráľovi, ktorému to povie malý chlapec: ,Veď ten kráľ je nahý!’… Vlažní ľudia sú nahí“.
Ľudia, ktorí sú vlažní, „strácajú schopnosť kontemplovať, schopnosť vidieť veľké a krásne Božie veci.“ Práve preto sa Pán snaží zobudiť nás, pomôcť nám obrátiť .Pán to robí aj „iným spôsobom: pozýva nás: ,Hľa, som pri dverách a klopem’“Je dôležité byť schopnými „začuť, kedy Pán klope na naše dvere“, „lebo nám chce dať niečo dobré, chce k nám vstúpiť“.
Existujú kresťania, ktorí „si nevšimnú, keď Pán klope“, každý buchot je pre nich rovnaký“. Treba preto „jasne chápať“, kedy klope Pán, kedy nám chce priniesť svoju útechu. A Pán stojí pred nami tiež preto, aby sa k nám „nechal pozvať“. Tak ako v prípade Zacheja z dnešného evanjelia (Lk 19,1-10). „Tú zvedavosť malého Zacheja zasial Duch Svätý,“ zdôraznil pápež František:
„Iniciatíva prichádza od Ducha a smeruje k Pánovi: Pán čaká. Zodvihne zrak a hovorí: ,Pozvi ma do svojho domu’. Pán čaká… vždy tam stojí s láskou: či už aby nás napravil, ale aby nás pozval k večeri alebo aby sa nechal pozvať. Je tam, aby nám povedal: ,Prebuď sa’. Je tam, aby nám povedal: ,Otvor’. Stojí tam, aby nám povedal: ,Poď dolu’. Ale je to vždy on. Viem rozlíšiť vo svojom srdci, keď mi Pán hovorí: ,Zobuď sa’? Keď mi povie: ,Otvor’? A keď mi hovorí: ,Poď dolu’? Nech nám Duch Svätý dá milosť vedieť rozpoznať tieto volania“