14.9.2017 Pápež František novým biskupom o duchovnom a pastoračnom rozlišovaní
Duch Svätý je protagonista každého autentického rozlišovania
„Len ten, kto je vedený Bohom, má nárok a autoritu, aby viedol druhých. „Biskup nemôže brať ako samozrejmosť vlastnenie tak veľkého a transcendentného daru“, ale oň treba „neprestajne prosiť ako o prvotnú podmienku pre osvietenie každej ľudskej, existenčnej, psychologickej, sociologickej a morálnej múdrosti“.
”Imperativem je proto neustálý návrat do Gibeonu, abychom Pánu v modlitbě trvale připomínali, že před ním jsme dosud mladíčci, kteří si nevědí rady (srov. 1 Král 3,5-12), abychom jej nežádali o dlouhý věk, bohatství ani život svých nepřátel, nýbrž jen o chápavé srdce, jak vládnout nad svým lidem a rozlišovat dobro a zlo. Bez této milosti se z nás nikdy nestanou dobří meterologové, kteří dokáží posoudit úkazy na zemi i na obloze, ani nebudeme schopni posoudit tuto dobu (srov. Lk12,54-56).”„
Rozlíšovanie sa teda rodí v srdci a v mysli biskupa prostredníctvom jeho modlitby, keď nadviaže kontakt s ľuďmi a situáciami, ktoré mu boli zverené Božím slovom vysloveným Duchom. Je to práve v tejto intimite, v ktorej pastier necháva dozrieť vnútornej slobode, ktorá ho robí pevným v jeho rozhodnutiach a v jeho postojoch, či už osobných alebo cirkevných.“
Rozlišovanie je dar Ducha Cirkvi, na ktorý treba odpovedať načúvaním
„Rozlišovanie je milosť Ducha daná vernému a svätému Božiemu ľudu“. Práve preto je každý biskup „povolaný žiť vlastné rozlišovanie pastiera ako člen Božieho ľudu“. „Biskup nie je sebestačným ,pánom pastierom’ a už vôbec nie vystrašeným a izolovaným ,pastierom samotárom’:
„Rozlišovanie biskupa je vždy komunitným aktom, ktorý neponecháva stranou bohatstvo názoru jeho kňazov a diakonov, Božieho ľudu a všetkých tých, ktorí mu môžu ponúknuť užitočný príspevok aj prostredníctvom konkrétneho podnetu, a nie len formálneho.“
Biskup by sa nemal báť podeliť vo svojom rozlišovaní s inými a niekedy ho aj pozmeniť –“ na základe pokojného dialógu s druhými: so spolubratmi v biskupskej službe, s vlastnými kňazmi a s veriacimi laikmi.
„Pozývam vás preto, aby ste pestovali postoj načúvania, rastúc tak v slobode zrieknuť sa vlastného pohľadu (keď sa javí čiastočný a nedostatočný), aby ste prijali ten Boží… Misia, ktorá na vás čaká, nie je vnášať vlastné nápady a projekty, ani riešenia abstraktne vymyslené niekým, kto považuje Cirkev za záhradku vo svojom dome, ale pokorne – bez vystavovania sa na obdiv alebo narcizmu – ponúknuť vaše konkrétne svedectvo o jednote s Bohom, slúžiac Evanjeliu…“
„Rozlišovanie preto znamená pokoru a poslušnosť. „Pokoru voči vlastným projektom“ a „poslušnosť voči Evanjeliu, Magistériu, normám univerzálnej Cirkvi, , které je uchovává, normám všeobecné církve, které mu slouží, a konkrétní situaci lidí, pro které chceme z pokladu církve vyjmout pouze to, co je pro jejich spásu dnes nejplodnější. Nedejte se spoutat steskem po jediném řešení, které lze aplikovat na všechny případy. Něčím takovým sice rozptýlíme obavy ze svého selhání, ale ponecháme stranou vyprahlé životy, které by měla zavlažovat milost, kterou opatrujeme (srov. Mk 3,1-6; Ez 37,4).” Biskupi by mali tiež „so zvláštnou ohľaduplnosťou“ pristupovať ku „kultúre a nábožnosti ľudu“:
„Pamätajte, že Boh bol vo vašich diecézach prítomný už keď ste prišli, a bude tak tiež, keď odtiaľ odídete. A na koniec budeme všetci súdení nie podľa účtovníctva našich diel, ale podľa rastu Božieho diela v srdci stáda, o ktoré sa staráme v mene «Pastiera a ochrancu našich duší» (porov. 1 Pt 2,25).“
Povolaní rásť v rozlišovaní
Usilujme preto o rast rozlišovania, ktoré by rozmlouvalo se svědomím věřících, jež jsme povoláni vychovávat, a nikoli nahrazovat. Nezbytnou podmínkou je zde sebevýchova k trpělivosti podle Boha a jeho času, který se nikdy neshoduje s naším načasováním. Bůh totiž nesesílá oheň na nevěřící (Lk 9,53-54), ani nepovoluje horlivcům, aby vytrhali plevel spolu s pšenicí (Mt 13,27-29).
Prosím vás, aby ste svedomito mali pred očami Ježiša a poslanie, ktoré nebolo jeho, ale Otcovo. a ponúkli ľuďom možnosť osobne sa stretnúť s Bohom, zvoliť si jeho Cestu a rásť v jeho láske,“
Upírejte na Něj zrak zejména dnes, ve svátek Povýšení svatého Kříže, který je trvalým místem Božího rozlišování k našemu prospěchu, nazírejte hloubku Jeho vtělení a učte se od něho každému ryzímu rozlišování (srov. 1 Jan, 4,1)