14.3.2021 Anjel Pána: Radosť z Božieho odpustenia
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto štvrtú pôstnu nedeľu sa liturgia Eucharistie začína týmto zvolaním: „Raduj sa, Jeruzalem…“ (porov. Iz 66,10). Čo je dôvodom tejto radosti? V čase vrcholiaceho pôstneho obdobia, čo je motívom tejto radosti? Hovorí nám to dnešné Evanjelium: Boh „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Toto radostné posolstvo je srdcom kresťanskej viery: Božia láska dosiahla svoj vrchol v darovaní Syna slabému a hriešnemu ľudstvu. Daroval nám svojho Syna – nám, nám všetkým.
Toto vyplýva z nočného dialógu medzi Ježišom a Nikodémom, ktorého jednu časť opisuje dnešná evanjeliová stať (porov. Jn 3,14-21). Nikodém, ako každý iný člen izraelského ľudu, očakával Mesiáša, stotožňujúc si ho so silným mužom, ktorý bude súdiť svet mocou. Ježiš však toto očakávanie uvádza do krízy, keď sa predstavuje v troch aspektoch: ako Syn človeka vyzdvihnutý na kríži; ako Boží Syn poslaný na svet pre spásu; a ako svetlo, ktoré odlišuje toho, kto nasleduje pravdu od toho, kto nasleduje lož. Pozrime sa na tieto tri aspekty: Syn človeka, Boží Syn a svetlo.
Ježiš sa predstavuje predovšetkým ako Syn človeka (v. 14-15). Text tu odkazuje na príbeh o bronzovom hadovi (porov. Nm 21,4-9), ktorého Mojžiš na základe Božej vôle vyzdvihol na púšti, keď jedovaté hady napádali ľud; koho hady uhryzli, a pozrel sa na bronzového hada, ten ozdravel. Analogicky, Ježiš bol vyzdvihnutý na kríž a kto v neho verí, je uzdravený z hriechu a žije.
Druhý aspekt sa týka Božieho Syna (v. 16-18). Boh Otec miluje ľudí až tak, že „dal“ svojho Syna: dal ho vo Vtelení a dal ho vydaním na smrť. Cieľom Božieho daru je večný život ľudí: Boh totiž posiela svojho Syna na svet nie aby svet odsúdil, ale aby sa svet mohol zachrániť skrze Ježiša. Ježišovo poslanie je poslaním spásy, spásy pre všetkých.
Tretím pomenovaním, ktoré si Ježiš dáva je „svetlo“ (v. 19-21). Evanjelium hovorí: „Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo“ (v. 19). Ježišov príchod na svet vytvára požiadavku voľby: kto si vyberie tmu, ide v ústrety odsúdeniu; kto si vyberie svetlo, dostane sa mu súd spásy. Súd je vždy výsledkom slobodnej voľby každého: kto koná zlo, vyhľadáva tmu; zlo sa vždy chce schovať, ukryť. Kto koná pravdu, teda robí dobro, ide na svetlo, osvetľuje cesty života. Kto kráča vo svetle, kto sa približuje k svetlu, nemôže inak než konať dobré skutky. Svetlo nás vedie konať dobré skutky.
To je to, čo sme povolaní robiť s ešte väčším úsilím počas pôstneho obdobia: prijať svetlo do nášho svedomia, aby sme naše srdcia otvorili nekonečnej láske Boha, jeho milosrdenstvu plnému nehy a dobroty, jeho odpusteniu. Nezabudnite, že Boh vždy odpúšťa, vždy, ak ho s pokorou prosíme o odpustenie. Stačí iba prosiť o odpustenie, a on odpúšťa. Tak nájdeme pravú radosť a budeme sa môcť radovať z Božieho odpustenia, ktoré obnovuje a dáva život.
Najsvätejšia Panna Mária nech nám pomáha nebáť sa nechať Ježiša, aby nás „vystavil kríze“. Je to kríza ozdravujúca, pre naše uzdravenie; aby naša radosť bola úplná.
Začne sa Rok rodiny Amoris laetitia
„V najbližší piatok, 19. marca, na slávnosť sv. Jozefa, sa otvorí Rok rodiny Amoris laetitia: špeciálny rok na vzrastanie v rodinnej láske. Pozývam k novému a kreatívnemu pastoračnému elánu, aby sa rodina dala do centra pozornosti Cirkvi a spoločnosti.
Modlím sa za to, aby každá rodina mohla vo svojej domácnosti cítiť živú prítomnosť Svätej nazaretskej rodiny, aby zahrnula naše malé domáce spoločenstvá úprimnou a veľkodušnou láskou, zdrojom radosti aj v skúškach a ťažkostiach.“