13-5-2017 Príhovor pápeža Františka chorým vo Fatime: Obetujte sa Bohu celým srdcom
Drahí chorí bratia a sestry,
Ako som v homílii povedal, Pán nás vždy predchádza. Keď prechádzame krížom, On tadiaľ už prešiel. Vo svojom umučení zobral na seba všetky naše utrpenia. Ježiš vie, čo znamená bolesť, rozumie nám, utešuje nás a dáva nám silu, ako to urobil sv. Františkovi Martovi a sv. Hyacinte, svätým všetkých dôb a miest.
Myslím na apoštola Petra, spútaného reťazami v jeruzalemskom väzení, zatiaľ čo sa celá Cirkev modlila za neho. A Pán utešil Petra. Toto je tajomstvo Cirkvi: Cirkev prosí Pána, aby utešil skľúčených, akými ste vy a On vás utešuje, i v skrytosti. Utešuje vás v tajnosti srdca, mocne vás utešuje.
Drahí pútnici, hľadíme na Ježiša skrytého avšak prítomného v Eucharistii, tak ako je Ježiš v skrytosti prítomný v ranách našich chorých a trpiacich bratov a sestier. Na oltári adorujeme Ježišovo Telo; v týchto bratoch nachádzame Ježišove rany. Kresťan uctieva Ježiša, kresťan hľadá Ježiša, kresťan vie rozpoznať Ježišove rany.
Panna Mária nám dnes všetkým opäť kladie otázku, ktorú pred sto rokmi položila pastierikom: ,Chcete sa obetovať Bohu?’. Odpoveď :,Áno, chceme!’ nám dáva možnosť pochopiť a napodobňovať ich život. Prežili ho, so všetkým radostným i bolestným, čo v sebe zahŕňa, v obetavom postoji k Pánovi.
Drahí chorí, žite váš život ako dar a povedzte Márii, ako pastierikovia, že sa chcete z celého srdca obetovať Bohu. Nepovažujte sa len za príjemcov charitatívnej solidarity, ale cíťte sa byť plne účastní na živote a poslaní Cirkvi. Vaša tichá prítomnosť, avšak výrečnejšia než mnoho slov, vaša modlitba, každodenná obeta vašich utrpení v jednote s utrpeniami Ježiša ukrižovaného za spásu sveta, trpezlivé, ba dokonca radostné prijatie vášho stavu sú duchovným zdrojom, odkazom pre každú kresťanskú komunitu. Nehanbite sa byť vzácnym pokladom Cirkvi.
Ježiš prejde okolo vás v Najsvätejšej sviatosti oltárnej, aby vám preukázal svoju blízkosť a svoju lásku. Zverte mu svoje bolesti, svoje utrpenia, svoju únavu. Spoľahnite sa na modlitbu Cirkvi, ktorá odvšadiaľ stúpa k nebu za vás a s vami. Boh je Otec a nikdy na nás nezabudne.
Byť kresťanmi neznamená vychádzať zo smrti, ale z lásky, ktorú má Boh pre nás a ktorou prekonal našu krutú nepriateľku. Boh je väčší než ničota a k víťazstvu nad tou z najtemnejších nocí stačí jedna zažatá svieca. Pavol volá, odvolávajúc sa na prorokov: «Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?» (1 Kor 15,55).
Nosme počas týchto veľkonočných dní toto zvolanie v srdci. A ak sa nás opýtajú na dôvod nášho darovaného úsmevu a nášho trpezlivého podelenia sa, vtedy môžeme odpovedať, že Ježiš je stále tu, že je naďalej živý medzi nami.