12.4.2018 Pápež František pokračuje v ranných homíliách: Radosť z veľkonočnej konkrétnosti
Kresťanské svedectvo vyrušuje, nikdy nezapredáva pravdu, ako to dosvedčujú mnohí kresťania zabití alebo prenasledovaní, dnes početnejší než v prvých storočiach. Kompromis naopak z kresťanov robí „slabý čaj“. Je preto potrebné prosiť o milosť pamätať si prvé stretnutie s Ježišom, ktoré „nám zmenilo život“. Svätý Otec sa vo svojej homílii venoval trom charakteristikám, ktoré pramenia vo veľkonočnej radosti: poslušnosť, svedectvo a konkrétnosť.
Ako pápež František ďalej uviedol, päťdesiat dní veľkonočného obdobia bolo pre apoštolov „časom radosti“ z Ježišovho zmŕtvychvstania. Bola to pravá radosť, aj keď ešte trochu pochybujúca, ostýchavá, ktorá sa pýta, čo bude ďalej, zatiaľ čo potom, po zoslaní Ducha Svätého, radosť sa stáva „odvážnou“. Spočiatku „chápali, pretože videli Pána, ale nechápali všetko“, boli spokojní, ale nedokázali pochopiť. „Bol to Duch Svätý, ktorý im dal pochopiť všetko.“
Apoštoli dostali zákaz kázať, ohlasovať Ježiša. Napriek tomu, po oslobodení z väzenia prostredníctvom anjela sa vracajú vyučovať do chrámu, pripomenul Svätý Otec. Ako opisuje dnešné Prvé čítanie zo Skutkov apoštolov (Sk 5, 27-33), boli teda predvedení pred veľradu kde im veľkňaz pripomenul zákaz vyučovať v Ježišovom mene. «Boha treba viac poslúchať ako ľudí», odpovedal Peter. Slovo „poslušnosť“ sa opakuje aj v dnešnom Evanjeliu sv. Jána (Jn 3,31-36). A pápež ho zdôrazňuje, pretože „život v poslušnosti“ je to, čo charakterizuje apoštolov, ktorí prijali Ducha Svätého. Poslušnosť v nasledovaní Ježiša, ktorý „poslúcha až do konca plnením Otcovej vôle. “,Poslušnosť, ktorá pozostáva v plnení Otcovej vôle. “.Syn nám tak otvoril cestu. Kresťanská poslušnosť je teda priľnutím k Bohu a plnením Božej vôle.“
Poslušnosť Bohu, nie svetu, pretože svet všetko rieši svetskými spôsobmi. Prvou sú „peniaze“, ktorých pánom je diabol. Samotný Ježiš hovorí, že sa nedá slúžiť dvom pánom. Kňazi, ktorí chceli rozkazovať, kontrolovali všetko pomocou úplatku: „odmena došla až k hrobu“.
Druhou charakteristikou apoštolov je „svedectvo“, „kresťanské svedectvo spôsobuje nepokoj. Možno trochu hľadáme cestu kompromisu „medzi svetom a nami“, ale „kresťanské svedectvo nepozná cesty kompromisu“. „Pozná trpezlivosť pri sprevádzaní ľudí, ktorí nezdieľajú náš spôsob myslenia, našu vieru, pozná toleranciu, sprevádzanie, ale nikdy nie zapredanie pravdy:
„Po prvé, poslušnosť. Po druhé, svedectvo, ktoré veľmi dráždi: všetky tie prenasledovania, ktoré tu boli a sú až podnes… Pomyslite na kresťanov prenasledovaných v Afrike, na Blízkom východe… Ale dnes je ich viac ako v prvopočiatkoch: sú väznení, podrezávaní, popravovaní za vyznanie Ježiša. Svedectvo až do krajnosti.“
Konkrétnosť v prístupe apoštolov je tretí aspekt. Apoštoli hovorili o konkrétnych veciach, „žiadne bájky.“. Apoštoli videli a dotýkali sa Ježiša. Avšak „každý z nás sa dotkol Ježiša vo svojom živote
„Stane sa, že mnoho krát hriechy, kompromisy, strach nám dajú zabudnúť na toto prvé stretnutie, stretnutie, ktoré nám zmenilo život. Áno, pamätáme si ho, ale je to vyblednutá spomienka, ktorá z nás robí kresťanov len „slabý čaj“: vyblednutých, povrchných. Prosme si neustále od Ducha Svätého milosť konkrétnosti. Ježiš prešiel mojím životom, mojím srdcom. Duch Svätý do mňa vstúpil. Potom som možno na to zabudol, ale je tu milosť pripamätania si prvého stretnutia.“
Je tu čas prosiť o veľkonočnú radosť, zakončil svoju homíliu pápež František:
„Vyprosujme ju jedni pre druhých, ale tú radosť, ktorá pochádza z Ducha Svätého, tú, ktorú dáva Duch Svätý: radosť veľkonočnej poslušnosti, radosť z veľkonočného svedectva a radosť z veľkonočnej konkrétnosti.“