12.1.2018 Pápež v rannej homílii: Ak modlitba nie je odvážna, nie je kresťanská
Ako nám evanjelium predstavuje modlitbu, ktorá dokáže od Pána dosiahnuť to, o čo človek prosí? Táto otázka stojí v pozadí dnešnej homílie pápeža Františka v Dome sv. Marty.
Dnešný úryvok z Evanjelia podľa Marka (2,1-12) rovnako ako ten včerajší hovorí o uzdravení. Včera o uzdravení malomocného a dnes o uzdravení ochrnutého človeka. Obaja sa modlia, aby boli vypočutí, obaja tak robia s vierou: malomocný dokonca Ježiša odvážne vyzýva hovoriac: „Ak chceš, môžeš ma očistiť!“ Pán odpovedá okamžite: „Chcem“. Všetko je teda „možné tomu, kto verí“. Tak nás to učí evanjelium:
„Vždy keď sa približujeme k Pánovi, aby sme o niečo prosili, musíme začať od viery a urobiť tak vo viere: ,Mám vieru, že ty ma môžeš uzdraviť, verím, že ty to môžeš urobiť.‘ A mať tiež odvahu vyzvať Pána, ako ten malomocný zo včera a ako tento muž z dneška, tento ochrnutý. Ide o modlitbu vo viere.“
Evanjelium nás teda pozýva položiť si otázku o našom spôsobe modlitby. Nemáme sa modliť „ako papagáje“ a bez záujmu o to, čo prosíme, ale prosme Pána, „aby pomohol našej malej viere“ aj zoči-voči ťažkostiam. Veď existuje mnoho epizód evanjelia, v ktorých je pre toho, kto je v núdzi, ťažké priblížiť sa k Pánovi. A toto slúži za príklad pre každého z nás. Ochrnutého v dnešnom Evanjeliu podľa Marka napríklad spustili zo strechy, aby sa jeho lôžko dostalo k Pánovi, ktorý práve káže veľkému davu. „Vôľa pomáha nájsť riešenie“, dáva nám „prekračovať ťažkosti:
„Ide o odvahu zabojovať, aby sme sa dostali k Pánovi. Odvahu mať od počiatku vieru. Povedať: „Ak chceš, môžeš ma uzdraviť. Ak ty chceš, ja verím“. A odvahu k tomu, aby som sa priblížil Pánovi, keď sú s tým spojené prekážky. Treba odvahu. Mnohokrát potrebujeme trpezlivosť a schopnosť čakať na ten čas a nevzdávať sa, ísť vždy vpred. Avšak ak sa i s vierou priblížim k Pánovi a poviem: ,Ak ty chceš, môžeš mi dať túto milosť‘, no potom, keď milosť ani na tretí deň stále neprichádza, prosím o ďalšiu vec, a na túto zabudnem…“
Svätá Monika, matka svätého Augustína, sa dlho modlila za obrátenie svojho syna a „veľmi sa preto naplakala“, no nakoniec sa jej tejto milosti dostalo. Svätý Otec uviedol jej príklad odvahy viery popri mnohých ďalších svätcoch. Je to odvaha „vyzvať Pána“, odvaha „vložiť sa do hry“, aj keď rýchlo nezískame to, o čo prosíme, lebo „pri modlitbe je v hre nasadenie“ a „ak modlitba nie je odvážna, nie je kresťanská:
„Kresťanská modlitba sa rodí z viery v Ježiša a vždy spolu s vierou prekračuje ťažkosti. Je tu jedna veta, ktorú dnes môžeme nosiť v srdci a ktorá nám pomôže. Je od nášho otca Abraháma, ktorému bolo prisľúbené potomstvo, čiže syn, keď mal sto rokov. Apoštol Pavol hovorí: „Uveril“ a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Mal vieru a „vydal sa na cestu“. Čiže chce to mať vieru a urobiť všetko pre to, aby sme dosiahli tú milosť, o ktorú prosíme. Pán nám povedal: „Proste a dostanete“. Vezmime si k srdcu aj toto slovo a majme dôveru, avšak vždy s vierou a na kolenách. Toto je odvaha vlastná kresťanskej modlitbe. Ak modlitba nie je odvážna, nie je kresťanská.“