12.1.2020 Anjel Pána: Vo sviatok Ježišovho krstu nanovo objavme náš krst
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V dnešný sviatok Krstu Krista Pána som mal opäť tú radosť pokrstiť niekoľko detí. Dnes ich bolo tridsaťdva. Modlime sa za ne i za ich rodiny.
Liturgia nám tento rok ponúka udalosť pokrstenia Ježiša podľa rozprávania Matúšovho evanjelia (porov. 3,13-17). Evanjelista opisuje rozhovor medzi Ježišom, ktorý žiada o krst, a Jánom Krstiteľom, ktorý sa zdráha a poznamenáva: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ (v. 14). Ježišovo rozhodnutie Jána Krstiteľa prekvapí. Veď Mesiáš sa nepotrebuje očistiť, je naopak tým, kto očisťuje. Ale Boh je svätý, jeho cesty nie sú našimi cestami, a Ježiš je Božia Cesta, ktorá je nepredvídateľná. Pamätajme, že Boh je Bohom prekvapení.
Ján dal verejne najavo, že medzi ním a Ježišom je priepastná, neprekonateľná vzdialenosť. Povedal: „Ja nie som hoden nosiť mu obuv“ (Mt 3,11). No Boží Syn prišiel práve pre to, aby preklenul túto vzdialenosť medzi človekom a Bohom. Ak je Ježiš naplno po stránke Boha, je tiež naplno po stránke človeka, a zjednocuje to, čo bolo rozdelené. Preto odpovedá Jánovi: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé“ (v. 15). Mesiáš si žiada byť pokrstený, aby sa naplnila každá spravodlivosť, aby sa uskutočnil Otcov plán, ktorý sa napĺňa na ceste synovskej poslušnosti a solidárnosti s krehkým a hriešnym človekom. Je to cesta pokory a plnej blízkosti Boha svojim deťom.
Aj prorok Izaiáš ohlasuje spravodlivosť Božieho služobníka, ktorý uskutočňuje svoje poslanie vo svete spôsobom, ktorý kontrastuje s duchom sveta: „Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí“ (42,2-3). Takémuto postoju miernosti – práve tomu nás učí Ježiš svojou pokorou: miernosti – postoju jednoduchosti, rešpektu, umiernenosti a skrytosti, aký sa aj dnes žiada od Pánových učeníkov.
Je to smutné povedať, no koľkí Pánovi učeníci sa vystatujú ako pávi, že sú Pánovými učeníkmi. To nie je dobrý učeník, kto robí zo seba páva. Dobrý učeník je ten, ktorý je pokorný, mierny, ten, ktorý koná dobro bez toho, aby sa ukazoval. Vo svojej misijnej činnosti je kresťanská komunita povolaná vychádzať v ústrety ostatným vždy ponúkaním, a nie nanucovaním, vydávajúc svedectvo a zdieľajúc konkrétny život ľudí.
Hneď potom, ako bol Ježiš pokrstený v rieke Jordán, otvorilo sa nebo a zostúpil na neho Duch Svätý ako holubica, zatiaľ čo z výšky zaznel hlas so slovami: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3,17). Vo sviatok Ježišovho krstu nanovo objavujeme náš krst. Tak ako Ježiš je milovaným Synom Otca, aj my, znovuzrodení z vody a Ducha Svätého, si uvedomujeme, že sme milovanými deťmi – Otec nás miluje všetkých! –, sme predmetom Božieho zaľúbenia, bratmi mnohých iných bratov, tými, ktorým bolo zverené veľké poslanie dosvedčovať a ohlasovať všetkým ľuďom nekonečnú Otcovu lásku.
Tento sviatok Ježišovho krstu nás vedie k pripomenutiu si nášho krstu. Aj my sme sa znovuzrodili v krste. V krste prišiel Duch Svätý, aby zostal v nás. Preto je dôležité poznať dátum svojho krstu. Poznáme dátum svojho narodenia, ale nie vždy vieme, kedy sme boli pokrstení. Iste to niektorý z vás nevie… Je to teda domáca úloha. Keď sa vrátite domov, spýtajte sa: Kedy som bola pokrstená? Kedy som bol pokrstený? A oslavujte v srdci každý rok dátum svojho krstu. Urobte to. Je to aj dlh spravodlivosti voči Pánovi, ktorý k nám bol taký dobrý.
Nech nám presvätá Panna Mária pomáha stále hlbšie chápať dar krstu a dôsledne sa podľa toho správať v každodenných situáciách.