11.6.2019 Ranná homília: Slúžiť nezištne, nie posluhovať si inými
V rannej homílii Svätý Otec hovoril o nezištnosti Boha, ktorá nás má viesť k tomu, aby sme sa aj my nezištne darovali druhým prostredníctvom svedectva a služby. Na to si potrebujeme rozšíriť srdce, aby sme doň prijali milosť. Milosť si nemôžeme sami zadovážiť. A je tu nato, aby sme slúžili Božiemu ľudu, nie aby sme si ňou slúžili, povedal pápež.
Povolanie k službe, nie k poslúženiu si druhými
Svätý Otec vychádzal z dnešného liturgického čítania z Evanjelia podľa Matúša (10,7-13), ktoré hovorí o misii apoštolov, o misii každého vyslaného kresťana. „Kresťan nemôže zostať nehybný“, život kresťana je „vydať sa na cestu, a to vždy“, pripomenul pápež komentujúc Ježišove slová: «Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte». Toto je teda poslanie a je to „život služby“.
„Život kresťana je pre službu. Je veľmi smutné, keď nachádzame kresťanov, ktorí na začiatku svojho obrátenia či uvedomenia si, že sú kresťanmi, slúžia, sú otvorení pre službu, slúžia Božiemu ľudu, no potom končia tým, že si slúžia Božím ľudom. Toto robí veľa škody, veľa zla Božiemu ľudu. Povolanie je na to, aby sme slúžili iným, a nie aby sme si nimi posluhovali.“
Rozširovať si srdce
Život kresťana je teda „životom nezištnosti“. V dnešnom evanjeliovom úryvku Pán ide až k jadru spásy: «Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte». Spása „sa nedá kúpiť, bola nám darovaná nezištne. Boh „nás zachraňuje zadarmo“, „nedáva nám za to zaplatiť“. A tak, ako sa Boh správa k nám, „musíme sa aj my správať k druhým“. Práve táto nezištnosť Boha je „jednou z najkrajších vecí.
„Vedieť, že Pán je plný darov, ktoré nám chce darovať. Treba prosiť len o jednu vec: aby sa naše srdce otvorilo. Keď hovoríme „Otče náš“ a modlíme sa, otvárame srdce, aby táto nezištnosť prišla. Bez nezištnosti neexistuje vzťah s Bohom.
Niekedy, keď potrebujeme niečo duchovné či nejakú milosť, hovoríme: „Ja sa teraz budem postiť, budem robiť pokánie, urobím novénu…“ – To je v poriadku, ale dávajme si pozor: toto nie je na „zaplatenie si“ milosti, na jej „zadováženie“. Je to na rozšírenie si srdca, aby milosť prišla. Milosť je zadarmo.“
Ako zdôraznil Svätý Otec, všetky dobrá od Boha sú zadarmo. Problémom je však to, že „srdce zakrpatieva, uzatvára sa“ a nie je schopné prijať „toľko nezištnej lásky“. S Bohom však netreba kupčiť, „s Bohom sa nedojednáva“, upozornil pápež.
Darovať nezištne
Svätý Otec napokon vyzval k nezištnému darovaniu. A toto je osobitne niečo „pre nás, duchovných pastierov Cirkvi“, „aby sme milosť nepredávali“, zdôraznil pápež. Veľmi škodia takí pastieri, ktorí kšeftujú s Božou milosťou: „Vykonám túto vec, no stojí to toľko a toľko…“ Pánova milosť je zadarmo a „ty ju musíš dávať nezištne“.
„V našom duchovnom živote je vždy nebezpečenstvo, že skĺzneme k poplatkom – vždy, aj keď hovoríme s Pánom, akoby sme chceli dať Pánovi úplatok. Nie, takto to nejde! Toto nie je cesta: „Pane, ak pre mňa urobíš toto, ja ti dám tamto“, to nie.
Robím určitý prísľub, ale ten mi rozširuje srdce, aby som ním prijal to, čo je tu pre nás zadarmo. Tento vzťah nezištnosti s Bohom nám potom pomôže mať taký vzťah aj s inými – či už pri vydávaní kresťanského svedectva, pri kresťanskej službe alebo v pastoračnom živote tých, ktorí sú pastiermi Božieho ľudu. Popri tom, ako kráčame. Život kresťana je kráčanie.
Hlásajte, slúžte, neposluhujte si inými. Slúžte a dávajte nezištne to, čo ste zdarma prijali. Nech je náš svätý život týmto rozšírením si srdca, aby Božia nezištnosť, Božie milosti, ktoré sú zadarmo a ktoré on chce darovať, mohli prísť do nášho srdca. Nech je tak.“