11.3.2018 Anjel Pána so Svätým Otcom vo 4. pôstnu nedeľu: Tešíme sa, lebo Boh nás miluje
V tento deň slávi pápež František osobné jubileum 60 rokov rehoľného života jezuitu a už o dva dni, v utorok 13. marca, sa naplní päť rokov od jeho zvolenia na Petrov stolec.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V dnešnú Štvrtú pôstnu nedeľu, ktorá sa zvykne nazývať Laetare, teda „tešte sa“, nás úvodná antifóna eucharistickej liturgie pozýva k radosti: „Teš sa, Jeruzalem, jasajte a radujte sa, vy, ktorí ste boli v smútku.“ Takto sa začína omša. Aký je dôvod tejto radosti? Je ním veľká láska Boha k ľudstvu, ako nám o tom hovorí aj dnešné evanjelium: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Tieto slová, ktoré Ježiš vyslovil v rozhovore s Nikodémom, zhŕňajú tému, ktorá stojí v centre kresťanského ohlasovania: aj keď sa situácia zdá zúfalá, Boh zasahuje a ponúka človeku spásu a radosť. Boh naozaj nestojí bokom, ale vstupuje do dejín ľudstva, „zamiešava sa“ do nášho života, vstupuje doň, aby ho oživoval svojou milosťou a aby ho spasil.
Sme povolaní tomuto ohlasovaniu načúvať a odmietnuť pokušenie byť si istí sebou samými, chcieť konať bez Boha, nárokovať si absolútnu slobodu od neho a od jeho Slova. Keď objavíme odvahu spoznať sa takí, akí sme – k tomu sa žiada odvaha! –, uvedomíme si, že sme ľudia povolaní vyrovnávať sa s našimi slabosťami a našimi obmedzeniami. Môže sa teda stať, že nás premôže úzkosť, nepokoj zo zajtrajška, strach z choroby a zo smrti. To vysvetľuje, prečo mnohí ľudia, hľadajúc východisko, niekedy si vyberú nebezpečné skratky, ako napríklad tunel drogy alebo poverčivosti či zničujúcich rituálov mágie.
Je dobré poznať vlastné obmedzenia, vlastné slabosti, máme ich poznať, ale nie pre to, aby sme si zúfali, ale aby sme ich odovzdali Pánovi. A on nám pomáha na ceste uzdravovania, berie nás za ruku, a nikdy nás neponechá osamotených! Boh je s nami, a preto sa dnes „tešíme“. „Teš sa, Jeruzalem,“ – hovorí – pretože Boh je s nami.
A my máme opravdivú a veľkú nádej v Bohu Otcovi, bohatom na milosrdenstvo, ktorý nám daroval svojho Syna, aby nás spasil, a toto je naša radosť. Máme aj toľké zármutky, ale keď sme opravdiví kresťania, je tu tá nádej, ktorá je určitou malou radosťou, ktorá rastie a dodáva ti istotu. Nemáme malomyseľnieť, keď vidíme naše obmedzenosti, naše hriechy, naše slabosti: Boh je tu nablízku, Ježiš je na kríži, aby nás uzdravil. Toto je Božia láska. Pozrime na kríž a povedzme si v duchu: „Boh ma miluje.“ Je pravda, sú tu tieto limity, tieto slabosti, tieto hriechy, ale on je väčší než obmedzenosti, slabosti a hriechy. Nezabudnite na toto: Boh je väčší, než naše slabosti, naše nevernosti, naše hriechy. A chyťme sa Pána za ruku, pozrime na kríž a poďme vpred.
Nech nám Mária, Matka milosrdenstva, dá do srdca istotu, že sme Bohom milovaní. Nech je nám nablízku v okamihoch, keď sa cítime osamotení, keď sme pokúšaní vzdať sa pred ťažkosťami života. Nech nám sprostredkuje cítenie svojho Syna Ježiša, aby sa naše pôstne putovanie stalo skúsenosťou odpustenia, prijatia a lásky.
Sv. Otec sa prihovoril 120-člennej skupine mladých informatikov a projektových manažérov z rozličných krajín, ktorí sa v Ríme od štvrtka venovali kreatívnej spolupráci na podujatí s názvom „VHacks – Vatikánsky Hackathon“ alebo „maratón kreatívnych mozgov“:
„Osobitný pozdrav posielam univerzitným študentom z rozličných častí sveta, ktorí sa zišli na prvom vatikánskom Hackathone, organizovanom komunikačným dikastériom: drahí mladí, je krásne vložiť inteligenciu, ktorú nám Boh darúva, do služby pravdy a do služby tých, čo sú vo väčšej núdzi.“