11.10.2015 Svätý Otec na Anjel Pána: Ježišov pohľad a náš smäd po šťastí
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium, z Markovej 10. kapitoly (Mk 10,17-30), sa člení do troch scén, ktoré vychádzajú z troch Ježišových pohľadov. Prvá scéna predstavuje stretnutie medzi Učiteľom a tým, ktorého paralelný Matúšov text označuje ako „mladíka“. Ježišovo stretnutie s mladým mužom. Tento pribehne k Ježišovi, kľakne si pred ním a oslovuje ho: «Učiteľ dobrý» a vzápätí sa ho pýta: «Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?» – čiže šťastie (v. 17). „Večný život“ nie je iba život po smrti, ale je to plný život, vyplnený, bez hraníc. Čo máme robiť, aby sme ho dosiahli? Ježišova odpoveď zhŕňa prikázania, ktoré sa vzťahujú na lásku k blížnemu.
V tomto ohľade nemá ten mladík nič, čo by si mal vyčítať, ale je zjavné, že dodržiavanie predpisov mu nestačí, neuspokojuje jeho túžbu po naplnení. A Ježiš vycíti túto túžbu, ktorú mladík nosí v srdci, a preto sa jeho odpoveď prejavuje v intenzívnom pohľade plnom nežnosti a lásky. Tak hovorí evanjelium: «Ježiš naňho pozrel s láskou» (v. 21). Všimol, si že to je vzorný chlapec. Ale Ježiš chápe aj to, aké je slabé miesto toho, s kým sa zhovára, a dáva mu konkrétny návrh: rozdať všetok svoj majetok chudobným a nasledovať ho. Ten mladík však má srdce rozdelené medzi dvoch pánov: Boha a peniaze, a odchádza zarmútený. Toto ukazuje, že nie je možné zosúladiť vieru s naviazanosťou na bohatstvá. Tak sa nakoniec prvotné nadšenie mladíka zvrháva na nešťastie zo stroskotaného nasledovania.
V druhej scéne, keď si evanjelista všíma Ježišove oči, ide tentoraz o zamyslený pohľad, o výstrahu: Hovorí takto: «Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: ‚Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!‛» (v. 23). Na zadivenie učeníkov, ktorí sa spytujú: «Kto potom môže byť spasený?», Ježiš odpovedá pohľadom povzbudenia – to je tretí pohľad – a hovorí: áno, spasenie je, «ľuďom … nemožné, ale Bohu nie» (v. 27). Ak sa zveríme Pánovi, môžeme prekonať všetky prekážky, ktoré nám bránia nasledovať ho na ceste viery. Zverme sa Pánovi. On nám dá silu, on nám dáva spásu, sprevádza nás na ceste.
A takto sme prišli k tretej scéne, ktorou je Ježišovo slávnostné vyhlásenie: Veru, hovorím vám: kto zanechá všetko, aby ma nasledoval, bude mať večný život v budúcnosti a stonásobok už v tomto čase (porov. v. 29-30). Tento „stonásobok“ pozostáva z vecí pôvodne vlastnených a následne zanechaných, ktoré však budú znovu nadobudnuté v nekonečnom násobku. Zriekame sa vecí a na výmenu dostávame požívanie pravého dobra, oslobodzujeme sa z otroctva vecí a získavame tak slobodu pre službu z lásky, zriekame sa vlastnenia a vynesie nám to radosť z daru. Tak ako Ježiš vravieval: «Blaženejšie je dávať, ako prijímať» (porov. Sk 20,35).
Mladík sa nenechal presvedčiť Ježišovým pohľadom lásky, a tak sa nemohol zmeniť. Iba keď s pokornou vďačnosťou prijmeme Pánovu lásku, oslobodíme sa od zvádzania bôžikov a od slepoty našich ilúzií. Peniaze, pôžitok a úspech oslnia, ale potom sklamú: sľubujú život, ale zadovážia smrť. Pán od nás žiada, aby sme sa odpútali od týchto falošných bohatstiev, aby sme vstúpili do pravého života, do života naplneného, autentického, plného svetla.
A pýtam sa vás, mladí, chlapci a dievčatá, ktorí ste teraz na námestí: „Pocítili ste na sebe spočinúť Ježišov pohľad? Ako mu chcete odpovedať? Čomu dáte prednosť? Vrátiť sa z tohto námestia s radosťou, ktorú nám dáva Ježiš, alebo so smútkom v srdci, ktorý sa ponúka vo svetskosti?
Nech nám Panna Mária pomáha otvoriť naše srdce Ježišovej láske, Ježišovmu pohľadu, tomu jedinému, čo môže utíšiť náš smäd po šťastí.“