10.12.2019 Ranná homília: Nechajme sa utešiť Pánovou nehou
Prvé liturgické čítanie z knihy proroka Izaiáša, v ktorom Pán utešuje Izrael, sa začína „ohlasovaním nádeje“, skonštatoval Svätý Otec. «Potešujte, potešujte môj ľud», «hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina», hovorí Božie slovo.
Pán utešuje toho, kto sa nechá utešiť
Pán nás vždy utešuje, no len ak sa necháme utešiť. Boh nás cez útechu napráva. – Ako to?“ položil si otázku Svätý Otec. Odpovedal slovami Izaiáša o Pánovi ako o dobrom pastierovi, ktorý berie baránky do náručia a s nehou vedie ovce, čo čakajú mláďa. Tieto slová si treba opakovať v srdci, odporučil pápež František.
„Toto je úryvok plný nehy! Ako utešuje Pán? Prostredníctvom nehy. Ako napráva Pán? S nehou. Ako trestá Pán? S nehou.“ „Keď si zhrešil, predstav si sám seba v náručí Pána,“ vyzval pápež.
„Pán sprevádza, Pán vedie svoj ľud, Pán aj napráva; povedal by som, že Pán trestá s nehou. Božia neha, Božie pohladenia. Boží postoj nie je to mentorský či diplomatický, ale vychádza z jeho vnútra, je to radosť, ktorú má, keď sa nejaký hriešnik priblíži. A radosť ho robí nežným.“
Pánova radosť zoči-voči hriešnikovi
Svätý Otec pripomenul aj podobenstvo o márnotratnom synovi a jeho otcovi, ktorý ho zbadal už zďaleka, pretože ho očakával, „vychádzal vždy na terasu, aby videl, či sa syn vracia. To je srdce otca“. A keď syn prichádza späť a začína svoj prejav ľútosti, otec ho hneď umlčí a strojí hostinu. To je tá „nežná blízkosť Pána“, komentuje príbeh pápež.
Dnešný evanjeliový úryvok hovorí o pastierovi, ktorý má sto oviec, no jedna sa stratí. «Nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, […] bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili».
Toto je Pánova radosť zoči-voči hriešnikovi, zoči-voči nám, keď si necháme odpustiť, priblížime sa k nemu, aby nám odpustil“. Je to radosť, ktorá sa stáva nehou a táto neha nás utešuje“, skonštatoval pápež.
Nesťažujme sa, Pán odpúšťa naše hriechy
„Mnohokrát sa sťažujeme kvôli ťažkostiam, ktoré máme: to diabol chce, aby sme upadli do smútku“, aby sme sa „roztrpčili nad životom“ či „nad vlastnými hriechmi“, vysvetlil pápež a pridal spomienku: „Poznal som jednu zasvätenú osobu, ktorú volali „Lamentela“, pretože nevedela iné, len sa ponosovať“: Mohla mať Nobelovu cenu za horekovanie“.
„Koľkokrát sa však sťažujeme, ponosujeme, a neraz si myslíme, že naše hriechy, naše limity nemôžu byť odpustené. A tu sa nám ozve hlas Pána, ktorý hovorí: «Ja ťa uteším, som ti nablízku» a ujme sa nás s nehou. Mocný Boh, ktorý stvoril nebesia i zem, takpovediac heroický Boh, náš brat, ktorý sa nechal zavesiť na kríž a umrieť za nás, je schopný pohladiť nás a povedať: «Neplač».“
Dajme sa utešiť, tak ako naimská vdova
„S koľkou nehou Pán utešil vdovu z Naimu, keď povedal: „Neplač“. Pretože to, čo sa jej prihodilo, bola katastrofa. „Musíme veriť v túto Pánovu útechu“, pretože po nej je tu milosť odpustenia, povedal Svätý Otec.
„Otče, ale ja mám mnoho hriechov, urobil som v živote mnoho chýb. – Nechaj sa utešiť. – A kto ma tu uteší? – Pán. – A kam mám ísť? – Prosiť o odpustenie: choď, choď! Maj odvahu. Otvor dvere. A on ťa pohladí. Priblíži sa k tebe s nehou otca, brata: «Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé», takto nás utešuje Pán.“