10.9.2017 Príhovor pápeža Františka pri modlitbe Anjel Pána pred pútnickou svätyňou sv. Petra Klavera v Cartagene
Drahí bratia a sestry!
Krátko predtým, než som vstúpil do tohto chrámu, kde sa uchovávajú relikvie sv. Petra Klavera, som požehnal základné kamene dvoch inštitúcií pre ľudí, ktorí sú v ťažkej situácii a navštívil som dom pani Lorenzie, v ktorom každý deň prichýli mnohých bratov a sestry, aby im dala lásku a jedlo. Tieto stretnutia mi veľmi dobre padli, pretože tam sa dá rukou dotknúť Božej lásky, ktorá sa stáva konkrétnou a každodennou.
Všetci spoločne sa teraz budeme modliť Anjel Pána, pripomínajúc si vtelenie Slova. A myslime na Máriu, ktorá počala Ježiša a priviedla ho na svet. Kontemplujme a vzývajme ju dnes ako Našu Pani z Chiquinquirá. Ako viete, počas dlhého obdobia bol tento obraz opustený, stratil farbu a bol porušený a deravý. Narábali s ním ako s kusom starého plátna, bez rešpektu, až nakoniec skončil ako vyhodená vec.
Vtedy jedna jednoduchá žena, ktorá sa podľa tradície volala María Ramosová, prvá ctiteľka Panny Márie z Chiquinquirá, uvidela v tomto obraze niečo odlišné. Mala odvahu a vieru umiestniť tento zničený a polámaný obraz na osobitné miesto a tak mu vrátila jeho stratenú dôstojnosť. Dokázala objaviť a uctiť si Máriu, ktorá niesla v náručí Syna, práve v tomto predmete, ktorý bol pre ostatných bezcenný a zbytočný.
Týmto spôsobom sa stala vzorom pre všetkých, ktorí sa rôznymi spôsobmi snažia nanovo vrátiť dôstojnosť bratovi, padnutému od bolesti zo životných zranení. Vzorom pre všetkých, ktorí sa nevzdávajú a pracujú, aby im pomohli vybudovať dôstojné bývanie, pomáhali im v naliehavých potrebách a predovšetkým sa vytrvalo modlia, aby mohli znovu nadobudnúť ten jas Božích detí, o ktorý boli obratí.
Pán nás učí prostredníctvom príkladu pokorných a tých, s ktorými sa nepočíta. Ak Márii Ramosovej, jednoduchej žene, dal milosť prijať obraz Panny Márie v chudobe toho zničeného plátna, Isabele, domorodej žene a jej synovi Miguelovi, dal schopnosť vidieť ako prvým toto plátno Panny Márie premenené a obnovené. Oni boli prvými, ktorí svojimi jednoduchými očami uzreli ten kúsok plátna kompletne nový a v ňom jas božského svetla, ktoré premieňa a robí novými všetky veci.
Práve chudobní, pokorní, tí, ktorí kontemplujú Božiu prítomnosť, sú tými, ktorým sa odhaľuje tajomstvo Božej lásky s väčšou jasnosťou. Oni, chudobní a jednoduchí, boli prvými, ktorí videli Pannu Máriu z Chiquinquirá a stali sa jej misionármi, ohlasovateľmi krásy a svätosti Panny Márie.
A v tomto chráme budeme vzývať Máriu, ktorá seba samú nazvala „služobníčkou Pána“ a sv. Petra Klavera ako „otroka černochov až naveky“, ako sa nechal nazvať v deň svojich slávnostných sľubov. On čakal na lode, ktoré prichádzali z Afriky na hlavný trh z otrokmi nového sveta. Mnoho ráz ich prijímal iba evanjelizujúcimi skutkami, pretože pre rôznosť jazykov sa s nimi nedalo komunikovať. Ale láska presahuje každý jazyk. A sv. Peter Klaver predsa vedel, že jazyku lásky a milosrdenstva rozumejú všetci. Totiž láska pomáha pochopiť pravdu a pravda si vyžaduje skutky lásky. Jedno a druhé nemožno oddeľovať, patria spolu. Keď k nim cítil odpor, pretože títo úbožiaci prichádzali v stave, ktorý bol naozaj odpudivý, Peter Klaver bozkával ich rany.
Prísne chudobný a láskavý až po hrdinstvo, po tom, ako utešil státisíce ľudí v ich samote, čo sa stalo? Zomrel opustený, zabudli naňho, prežil posledné štyri roky svojho života ako chorý vo svojej cele, v stave hroznej opustenosti. Takto sa odpláca svet. Ale Boh mu to vynahradil iným spôsobom.
Vskutku, svätý Peter Klaver impozantným spôsobom svedčil o zodpovednosti a pozornosti, akú každý z nás musí mať voči svojim bratom. Tohto svätca okrem iného krivo obvinili, že vo svojom zápale nemúdro preháňal a musel čeliť tvrdým kritikám a vytrvalému odporu zo strany tých, ktorí sa báli, že jeho služba ohrozí ich výnosný obchod s otrokmi.
Ešte i dnes, v Kolumbii a vo svete, predávajú milióny ľudí ako otrokov, alebo žobrú o trochu ľudskosti, o chvíľu nežnosti, vydávajú sa cez more alebo na pešiu cestu, pretože prišli o všetko, počnúc ich dôstojnosťou a ich právami.
Panna Mária z Chiquinquirá a Peter Klaver nás pozývajú, aby sme pracovali na dôstojnosti všetkých našich bratov, osobitne chudobných a vylúčených zo spoločnosti. Na dôstojnosti tých, ktorí sú opustení, ktorí sú emigrantmi, ktorí zakúsili násilie, alebo sa s nimi zaobchádzalo ako s tovarom. Tí všetci majú svoju dôstojnosť a sú živým obrazom Boha. Všetci sme boli stvorení na Boží obraz a podobu a Panna Mária nás všetkých drží v náručí ako milované deti.
Obráťme sa teraz s našou modlitbou na Panenskú Matku, aby nám pomohla objaviť v každom z mužov a žien našej doby Božiu tvár.“
„Drahí bratia a sestry, z tohto miesta chcem uistiť o mojej modlitbe za každú z krajín Latinskej Ameriky a osobitným spôsobom za susednú Venezuelu. Vyjadrujem moju blízkosť každému zo synov a dcér tohto milovaného národa, ako aj tým, ktorí našli v tejto kolumbijskej zemi miesto prijatia. Z tohto mesta, ústredného sídla pre ľudské práva, vyslovujem výzvu k odmietnutiu akéhokoľvek typu násilia v politickom živote a k nájdeniu riešenia na ťažkú prebiehajúcu krízu, ktorá dolieha na všetkých, osobitne na chudobných a znevýhodnených členov spoločnosti. Nech Presvätá Panna oroduje za všetky potreby sveta a za každé zo svojich detí.“