10.5.2019 Pravé zmeny v Cirkvi sa rodia z odvážnej poddajnosti Pánovi
Svätý Otec apoštola Pavla vystihol niekoľkými významnými charakteristikami. Nazval ho mužom silným, zamilovaným do čistoty Božieho zákona a čestným.
„V prvom rade bol mravne dôsledný, pretože bol mužom otvoreným Bohu. Keď prenasledoval kresťanov, bolo to preto, že bol presvedčený, že to chce Boh. Ako je to možné? Nuž, akokoľvek to bolo, bol o tom presvedčený. Bola to horlivosť za čistotu Božieho domu, za slávu Božiu. Srdce otvorené Pánovmu hlasu. A riskoval, šiel do rizika a kráčal vpred. Ďalším rysom jeho povahy je to, že bol učenlivý, mal učenlivú poddajnosť, nebol tvrdohlavec.“
Azda mal tvrdohlavý temperament, no nebol takým v duši. Apoštol Pavol bol otvorený Božím vnuknutiam. V horlivosti uväzňoval a zabíjal kresťanov, ale „akonáhle počul hlas Pána, stal sa ako dieťa, necháva sa viesť:
„Všetky jeho dovtedajšie presvedčenia sú umlčané v očakávaní Pánovho hlasu: „Čo mám robiť, Pane?“ A ide do Damasku, aby sa stretol s tým druhým poddajným človekom a necháva sa katechizovať ako dieťa, dáva sa pokrstiť ako dieťa. A potom znovu získava silu, a čo urobí? Mlčí. Odchádza do Arábie modliť sa, ako dlho nevieme, možno roky, nevieme. Učenlivá poddajnosť. Otvorenosť pre Boží hlas a poddajnosť. Je príkladom nášho života a dnes o tom s radosťou hovorím pred týmito sestrami, ktoré oslavujú 50. výročie rehoľného života. Vďaka vám za počúvanie Božieho hlasu, vďaka za učenlivú poddajnosť.
Svätý Otec sa v myšlienkach vrátil do 70-tych rokov minulého storočia, k svojej prvej návšteve v jednom zo zariadení charitatívneho združenia, ktoré sa v duchu sv. Jozefa (Giuseppeho) Cottolenga starajú o telesne a psychicky znevýhodnené osoby. „Domovom pre skartovaných ľudí“ ho sprevádzala jedna z rehoľníčok, ktoré by svoju prácu nemohli vykonávať bez poddajnosti, ale tiež bez vytrvalosti
Vytrvať – to je pre cirkev znamenie. Chcel by som dnes vaším prostredníctvom poďakovať mnohých odvážnym mužom a ženám, ktorí riskujú život a hľadajú nové cesty v živote Cirkvi:
.„Hľadajú nové cesty! – Ale otče, nie je to hriech? – Nie, to nie je hriech. Hľadajme nové cesty, toto nám všetkým prospeje! Len aby to boli cesty Pána. Ale napredujme, pokročme v hĺbke modlitby, prehlbujme sa v učenlivej poddajnosti, v otvorenosti srdca Pánovi. Takto sa robia pravé zmeny v Cirkvi, prostredníctvom ľudí, ktorí vedia zápasiť v malom i vo veľkom
„Kresťan má mať túto charizmu pre všetko malé i veľké. V záverečnej prosbe dnešnej homílie pápež František žiadal o „milosť poddajnosti voči Pánovmu hlasu a o srdce otvorené Pánovi, o milosť, aby sme sa nedesili ničoho veľkého, pod podmienkou, že jemne staráme o všetko malé.“