10.12.2017 Papež: Spasitel, jehož čekáme, je schopen proměnit náš život svojí milostí
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Minulú nedeľu sme začali Advent s pozvaním zotrvávať v bdelosti; dnes, v druhú nedeľu tohto obdobia prípravy na Vianoce, nám liturgia dáva poznať jeho skutočnú podstatu: Je to čas, kedy máme v našom živote rozpoznať diery, ktoré treba zaplniť, aby sme vyhladili drsnosti spôsobené pýchou a vytvorili priestor prichádzajúcemu Ježišovi.
Prorok Izaiáš sa prihovára ľudu a oznamuje mu blížiaci sa koniec exilu v Babylone a návrat do Jeruzalema. Hovorí takto: «Hlas volajúceho: Pripravte cestu Pánovi na púšti […]. Každá dolina nech sa zdvihne» (40,3). Doliny, ktoré sa majú zdvihnúť, predstavujú nedostatky v našom postoji voči Bohu, všetky naše hriechy zanedbania dobra.
Jedným z takých nedostatkov môže byť skutočnosť, že sa nemodlíme alebo sa modlíme málo. Advent je teda vhodným časom na zintenzívnenie modlitby; na to, aby sme duchovnému životu vyhradili dôležité miesto, ktoré mu prináleží.
Iným nedostatkom môže byť chýbajúca láska k blížnemu, najmä voči ľuďom väčšmi odkázaným na pomoc nielen materiálnu, ale aj duchovnú. Sme teda pozvaní, aby sme boli vnímaví na potreby druhých, našich najbližších. Tak ako Ján Krstiteľ, i my môžeme takto dláždiť cesty nádeje v púšti vyprahnutých sŕdc mnohých ľudí.
«Každý vrch i kopec [nech sa] zníži» (v. 4), pokračuje Izaiáš vo svojej výzve. Vrchmi a kopcami, čo sa majú znížiť, sú namyslenosť, pýcha, arogancia. Tam, kde je povýšenectvo, kde je arogancia, kde je pýcha, tam Pán nemôže prísť, lebo také srdce zapĺňa namyslenosť, arogantnosť a pýcha. Práve preto máme pýchu uzemniť.
Musíme zaujať postoje miernosti a pokory, nezvyšovať hlas, ale počúvať a hovoriť s miernosťou, a takto pripravovať príchod nášho Pána, ktorý je tichý a pokorný srdcom (porov. Mt 11,29). Ďalej sa od nás žiada, aby sme odstránili všetky prekážky, ktoré vytvárame nášmu spojeniu s Pánom: «Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. I zjaví sa Pánova sláva, a uvidí spoločne každé stvorenie, [že prehovorili Pánove ústa]» (porov. Iz 40,4-5).
Tieto skutky však máme konať s radosťou, pretože slúžia k príprave na Ježišov príchod. Keď čakáme do domu návštevu nejakej drahej osoby, všetko starostlivo a radostne pripravujeme. Tak isto sa máme prichystať na Pánov príchod: očakávať starostlivo každý deň, aby nás naplnil svojou milosťou, keď príde.
Spasiteľ, ktorého očakávame, dokáže premeniť náš život svojou milosťou, mocou Ducha Svätého, mocou lásky. Duch Svätý totiž vlieva do našich sŕdc Božiu lásku, nevyčerpateľný zdroj očistenia, nového života a slobody. Panna Mária naplno zažívala túto skutočnosť, keď sa nechala „pokrstiť“ Duchom Svätým, ktorý ju zalial svojou mocou. Ona, ktorá pripravila príchod Krista plnosťou svojho bytia, nech nám pomáha nasledovať jej príklad a nech vedie naše kroky v ústrety Pánovi, ktorý prichádza.