10.11.2016 Ranná homília pápeža Františka: Nádej nie je očakávaním teatrálnych úkazov
– Musíme zvíťaziť nad pokušením náboženstva teatrálnych úkazov, ktoré vždy hľadá nové zjavenia, podobné farebným raketám pri ohňostroji. Touto výzvou sa dnes ráno prihovoril veriacim pápež František v Dome sv. Marty. Božie kráľovstvo podľa Svätého Otca rastie vtedy, keď si každodenne bedlivo strážime nádej života.
V dnešnom Evanjeliu podľa Lukáša farizejom, ktorí sa so zvedavosťou pýtajú, „kedy príde Božie kráľovstvo“ Ježiš odpovedá: „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17,20-25). Podľa slov Petrovho nástupcu predstavuje Božie kráľovstvo malé semienko, ktoré je zasadené a postupne rastie samo. A Boh ho necháva rásť, avšak bez toho, aby na seba priťahovalo pozornosť:
„Božie kráľovstvo nie je náboženstvom divadla, ako keby sme vždy hľadali novinky, zjavenia, posolstvá… Boh prehovoril v Ježišovi Kristovi: a to je posledné Božie slovo. Ďalšie sú ako farebné rakety pri ohňostroji, ktoré ťa osvetľujú na okamih a potom čo ostane? Nič. Niet žiadneho rastu, niet svetla, neostáva nič: [je to len] okamih. A toľkokrát sme boli pokúšaní týmto «divadelným» náboženstvom, hľadaním vecí, ktoré sú cudzie [Božiemu] zjaveniu, [sú cudzie] miernosti Božieho kráľovstva, ktoré je medzi nami a ktoré rastie. A to nie je nádej: je to túžba mať niečo v rukách. Naša spása sa dáva v nádeji, v nádeji, ktorú má človek, ktorý zasieva zrno alebo žena, ktorá pripravuje chlieb, miešajúc kvas a múku: nádej, ktorá rastie. Naopak, toto umelé osvetlenie je všetkým na jeden okamih a potom zanikne, ako ohňostroj: neslúži na nič iné len na osvetlenie domu. Je to šou“.
Čo teda treba robiť, zatiaľ čo očakávame príchod plnosti Božieho kráľovstva? Rímsky biskup našiel odpoveď v jednoduchom úkone: musíme bedlivo „strážiť“:
„Strážiť s trpezlivosťou. Trpezlivosť v našej práci, v našich utrpeniach… Strážiť, ako stráži človek, ktorý zasial zrno a stráži rastlinu a dbá na to, aby zlá burina nerástla blízko nej, ale aby rastlina rástla. Strážiť si nádej. A tu je otázka, s ktorou sa dnes na vás obraciam: ak je Božie kráľovstvo medzi nami a my, ak máme vo vnútri toto zrnko, máme tam Duchu Svätého, ako si ho strážime? Ako rozpoznám, ako môžem rozpoznať dobrú rastlinu pšenice od kúkoľa? Božie kráľovstvo rastie a čo máme robiť my? Strážiť si ho. Rásť v nádeji, strážiť si nádej. Lebo v nádeji sme boli spasení. A toto je tá niť: nádej je niťou dejín spásy. Nádej, že sa natrvalo stretneme s Pánom“.
„Božie kráľovstvo, sa stáva silným v nádeji,“ dodal na záver svojej rannej homílie pápež František a pokračoval:
„Spýtajme sa sami seba: ,Mám nádej? Alebo idem vpred, kráčam dopredu ako vládzem a neviem rozoznať dobré od zlého, pšenicu od kúkoľa, svetlo, to mierne svetlo Ducha Svätého od žiary tejto umeliny? Položme si otázku o našej nádeji v to zrnko, ktoré v nás rastie a o tom, ako si strážime našu nádej. Božie kráľovstvo je medzi nami, avšak my, či odpočívame a či pracujeme, musíme si s rozlišovaním strážiť nádej tohto Božieho kráľovstva, ktoré rastie, až do chvíle, kedy príde Pán a všetko bude premenené. V okamihu: všetko! Svet, my, všetko. A tak ako hovorí Pavol kresťanom v Tesalonikách (Solúne), v tú chvíľu zostaneme všetci s ním“