1.9.2016 Posolstvo pápeža Františka k 2. svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo
…
1. Zem kričí…
… Nemôžeme sa vzdať alebo byť ľahostajnými voči strate biodiverzity a ničeniu ekosystémov,
Planéta sa naďalej otepľuje, sčasti kvôli ľudskej činnosti: rok 2015 bol najteplejší rok, aký sa kedy zaznamenal, a rok 2016 bude pravdepodobne ešte teplejší. To spôsobuje suchá, záplavy, požiare a extrémne meteorologické udalosti, stále viac závažné. Klimatické zmeny tiež prispievajú k mučivej kríze nútených migrantov. Chudobní sveta, hoci sú menej zodpovední za klimatické zmeny, sú viac zraniteľní a už zakúšajú ich dôsledky.
Ako zdôrazňuje integrálna ekológia, ľudské bytosti sú hlboko späté medzi sebou navzájom a aj so stvorenstvom v jeho plnosti. Keď zle zaobchádzame s prírodou, zaobchádzame zle aj s ľudskými bytosťami. Zároveň, každé stvorenie má svoju vlastnú vnútornú hodnotu, ktorú treba rešpektovať. Počúvajme «volanie zeme aj volanie chudobných» (tamtiež, 33) a pozorne sa snažme porozumieť, ako možno zabezpečiť adekvátnu a včasnú odpoveď.
2. … lebo sme sa prehrešili
Boh nám daroval zem, aby sme ju zveľaďovali a opatrovali (porov. Gn 2,15) úctivo a vyvážene. Kultivovať ju ,priveľmi‘ – teda krátkozrako a egoisticky ju vykorisťovať – i opatrovať ju pramálo je hriechom.
Drahý ekumenický patriarcha Bartolomej s odvahou opätovne a prorocky postavil do svetla naše hriechy proti stvorenstvu: ,To, že ľudské bytosti ničia biologickú diverzitu v Božom stvorení; že ľudské bytosti kompromitujú integritu zeme a prispievajú ku klimatickým zmenám, zbavujú zem jej prirodzených lesov či ničia jej vlhké oblasti; že ľudské bytosti znečisťujú vody, pôdu, vzduch: to všetko sú hriechy‘. Vskutku ,zločin proti prírode je zločinom proti nám samým a hriechom proti Bohu‘ (Príhovor v Santa Barbare v Kalifornii, 8. nov. 1997).
Zoči-voči tomu, čo sa deje nášmu domu, môže Jubileum milosrdenstva vyzvať svedomitých kresťanov «k hlbokej vnútornej konverzii» (Laudato si´, 217), s osobitnou oporou vo sviatosti zmierenia. Naučme sa v tomto Jubilejnom roku hľadať Božie milosrdenstvo za hriechy proti stvorenstvu, ktoré sme doposiaľ nevedeli uznať a vyznať; a vynasnažme sa učiniť konkrétne kroky na ceste k ekologickej konverzii, ktorá vyžaduje jasné spytovanie svedomia o našej zodpovednosti voči nám samým, blížnemu, stvorenstvu a Stvoriteľovi (porov. tamtiež, 10; 229).
3. Spytovanie svedomia a pokánie
Prvým krokom na takejto ceste je vždy spytovanie svedomia, ktoré predpokladá «vďačnosť a pocit nezaslúženosti, teda uznanie, že svet je dar prijatý z lásky Otca. Dôsledkom toho je ochota k nezištnému odriekaniu a veľkodušným činom (…) Zahrnuje aj láskyplné presvedčenie o tom, že nie sme oddelení od ostatných stvorení, ale že spolu s ostatnými bytosťami sveta tvoríme jedno nádherné univerzálne spoločenstvo. Veriaci nekontempluje svet zvonka, ale zvnútra, pričom uznáva väzby, ktorými ho Otec spojil so všetkými bytosťami» (tamtiež, 220).
Na tohto Otca plného milosrdenstva a dobroty, ktorý očakáva návrat každého zo svojich detí, sa môžeme obrátiť a uznať naše hriechy voči stvorenstvu, voči chudobným a voči budúcim generáciám. «V tej miere, v akej my všetci spôsobujeme malé ekologické škody», sme povolaní «uznať náš podiel, malý či veľký, na znevažovaní a ničení životného prostredia» (Bartolomej I., Posolstvo ku Svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo, 1. sept. 2012). Toto je prvý krok na ceste obrátenia.
Mimoriadnom jubileu milosrdenstva pozývam každého… oľutujme zlo, ktoré spôsobujeme nášmu spoločnému domu.
Po vážnom spytovaní si svedomia a dosiahnutí takej kajúcnosti, sa môžeme vyznať z našich hriechov proti Stvoriteľovi, proti stvorenstvu, proti našim bratom a našim sestrám. «… Vieme, že «Boh je väčší ako náš hriech» (Generálna audiencia, 30. marca 2016), ako všetky hriechy, vrátane tých proti stvorenstvu. Vyznávame sa z nich, lebo ich ľutujeme a chceme sa zmeniť. A milosrdná Božia milosť, ktorú prijímame vo sviatosti, nám pomôže, aby sme to dokázali.
4. Zmeniť kurz
Spytovanie svedomia, ľútosť a vyznanie sa Otcovi bohatému na milosrdenstvo vedú k pevnému predsavzatiu zmeny života. A toto sa musí premietnuť do konkrétnych postojov a spôsobov správania s väčšou úctou ku stvorenstvu, ako napríklad obozretné používanie plastov a papiera, neplytvanie vodou, jedlom a elektrickou energiou, triedenie odpadu, starostlivé zaobchádzanie s inými živými bytosťami, využívanie verejnej dopravy a spájanie sa pri využívaní osobných dopravných prostriedkov, a tak ďalej (porov. Laudato si´, 211). Nesmieme si myslieť, že takéto snahy sú príliš malé na zlepšenie sveta. Takéto činy «vyvolávajú v lone tejto zeme dobro, ktoré má tendenciu stále sa šíriť, neraz neviditeľne» (tamtiež, 212) a povzbudzujú «k prorockému a kontemplatívnemu životnému štýlu, schopnému hlboko sa radovať a nebyť posadnutými konzumom» (tamtiež, 222).
Rovnako predsavzatie zmeniť život sa musí uberať tým spôsobom, akým prispievame k budovaniu kultúry a spoločnosti, ktorej sme súčasťou: vskutku:«starostlivosť o prírodu je súčasťou životného štýlu, ktorý zahŕňa schopnosť žiť spolu a spoločne» (tamtiež, 228). Ekonomika a politika, spoločnosť a kultúra nemôžu byť ovládané krátkodobou mentalitou a vyhľadávaním okamžitej finančnej o volebnej návratnosti. Naopak musia byť urgentne preorientované na spoločné dobro, ktoré zahŕňa udržateľnosť a starostlivosť o stvorenstvo.
Konkrétnym prípadom je ,ekologický dlh‘ medzi Severom a Juhom sveta (porov. tamtiež, 51-52). Jeho vrátenie by si vyžadovalo, aby sme sa postarali o životné prostredie najchudobnejších krajín a poskytli im finančné zdroje a technickú pomoc, ktoré by im pomohli zvládnuť následky klimatických zmien a podporovať udržateľný rozvoj.
Ochrana spoločného domu vyžaduje rastúci politický konsenzus. V takom zmysle je dôvodom na spokojnosť, že v septembri 2015 krajiny sveta prijali Ciele udržateľného rozvoja, a že v decembri 2015 schválili Parížsku dohodu o klimatických zmenách, ktorá si kladie náročný, ale zásadne dôležitý cieľ obmedziť rast globálnej teploty. Teraz majú vlády povinnosť rešpektovať prijaté záväzky, zatiaľ čo podniky musia zodpovedne plniť svoj podiel, a záleží na občanoch, aby vyžadovali, aby sa to uskutočnilo, ba aby sme smerovali k stále ambicióznejším cieľom.
Zmena kurzu teda spočíva v «dôslednom rešpektovaní pôvodného prikázania uchovať stvorenstvo od každého zla, ako pre naše dobro, tak aj pre dobro iných ľudských bytostí» (Bartolomej I., Posolstvo ku Svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo, 1. sept. 1997). Jedna otázka nám môže pomôcť nestratiť zo zreteľa cieľ: «Aký typ sveta chceme odovzdať tým, ktorí prídu po nás, deťom, ktoré vyrastajú?» (Laudato si´, 160).
5. Nový skutok milosrdenstva
«Nič nezjednocuje s Bohom viac než skutok milosrdenstva – či už ide o milosrdenstvo, ktorým nám Pán odpúšťa naše hriechy, alebo ide o milosť, ktorú nám dáva na konanie milosrdenstva v jeho mene» (Prvá meditácia,Duchovná obnova pri Jubileu kňazov, Bazilika sv. Jána v Lateráne, 2. júna 2016).
Parafrázujúc slová sv. Jakuba môžeme povedať: «milosrdenstvo bez skutkov je samo v sebe mŕtve. […] Z dôvodu zmien v našom globalizovanom svete sa niektoré materiálne a duchovné biedy znásobili: dajme preto priestor kreativite lásky, aby sme nachádzali nové účinné spôsoby. Takto sa cesta milosrdenstva stane stále viac konkrétnou» (Generálna audiencia, 30. júna 2016).
Kresťanský život zahŕňa praktizovanie tradičných skutkov telesného a duchovného milosrdenstva. (Skutky telesného milosrdenstva sú: nasýtiť hladujúcich, dať piť smädným, zaodiať nahých, prichýliť pocestných, navštevovať chorých a väzňov, pochovávať mŕtvych. Skutky duchovného milosrdenstva sú: pochybujúcim dobre radiť, nevedomých vyučovať, hriešnikov napomínať, zarmútených tešiť, odpúšťať urážky, trpezlivo znášať nepríjemné osoby, modliť sa za živých i mŕtvych.) «Zvyčajne myslíme na skutky milosrdenstva jednotlivo, jeden po druhom, ako naviazané na istý skutok: nemocnice pre chorých, jedálne pre hladných, ubytovne pre tých, čo sú na ulici, školy pre tých, čo potrebujú náuku, spovednice a duchovné vedenie pre toho, kto potrebuje radu a odpustenie… Ak sa však na to pozrieme spoločne, odkaz je ten, že predmetom milosrdenstva je samotný ľudský život v celej jeho úplnosti» (Tretia meditácia, Duchovná obnova pri Jubileu kňazov, Bazilika sv. Pavla za hradbami, 2. júna 2016).
Samozrejme samotný ľudský život vo svojej celistvosti zahŕňa starostlivosť o spoločný dom. Dovolím si teda navrhnúť doplnenie dvoch tradičných zoznamov siedmich skutkov milosrdenstva a pridať ku každému starostlivosť o spoločný dom. Ako skutok duchovného milosrdenstva starostlivosť o spoločný dom vyžaduje «vďačné nazeranie na svet» (Laudato si´, 214), ktoré «nám umožňuje v každej veci odhaliť nejaké ponaučenie, ktoré nám Boh chce odovzdať» (tamtiež, 285). Ako skutok telesného milosrdenstva starostlivosť o spoločný dom vyžaduje «jednoduché každodenné gestá, ktorými lámeme logiku násilia, vykorisťovania, egoizmu […] a prejavuje sa všetkými skutkami, ktoré sa snažia budovať lepší svet» (tamtiež, 230-231).
6. Na záver: modlime sa
Napriek našim hriechom a hrozivým výzvam, ktoré máme pred sebou, nikdy nestrácajme nádej: «Stvoriteľ nás neopúšťa, nikdy neustupuje zo svojho plánu lásky, neľutuje, že nás stvoril […], pretože sa natrvalo spojil s našou zemou, a jeho láska nás vždy povedie, aby sme nachádzali nové cesty» (tamtiež, 13; 245). Obzvlášť prvého septembra a potom po celý zvyšok roka sa modlime:
«Otec chudobných, pomôž nám vyslobodiť tých, ktorí sú na tejto zemi opustení a zabudnutí a ktorí sú tak cenní v tvojich očiach. […] Bože lásky, ukáž nám naše miesto na tomto svete ako nástrojom tvojej lásky voči všetkým bytostiam tejto zeme» (tamtiež, 246). Bože milosrdenstva, daj nám prijať tvoje odpustenie a šíriť tvoje milosrdenstvo do celého nášho spoločného domu. Buď pochválený. Amen.
Vo Vatikáne 1. septembra 2016