1.4.2020 Len ten, kto zostáva v Ježišovi je kresťanom – stredajšia ranná homília
„Dnes by som chcel, aby sme sa modlili za všetkých tých, ktorí pracujú v médiách, ktorí pracujú pre komunikáciu, aby sa dnes ľudia necítili príliš izolovaní; pre vzdelávanie detí, pre informovanie, aby tak pomáhali znášať tento čas izolácie.“
„V týchto dňoch nám Cirkev dáva počúvať ôsmu Jánovu kapitolu: je tu veľmi ostrá diskusia medzi Ježišom a zákonníkmi. A predovšetkým je tu snaha ukázať, kým skutočne je: Ján sa nám snaží priblížiť ten boj o vyjasnenie vlastnej identity – tak Ježišovej, ako aj identity zákonníkov. Ježiš ich zaháňa do kúta, keď im dáva vidieť ich vlastné protirečenia. A oni nakoniec nenachádzajú iné východisko, než urážku: je to jedna z najsmutnejších stránok, rúhanie sa. Urážajú Pannu Máriu.
Ale keď hovoríme o identite, Ježiš takto hovorí Židom, ktorí uverili, radí im: «Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi». Opäť je tu to slovo, ktoré je Pánovi tak drahé, že ho zopakuje mnohokrát, i potom pri [Poslednej] večeri: zostať. „Zostaňte vo mne“. Zostať v Pánovi. Nehovorí: „Dobre študujte, dobre sa naučte argumentovať“: toto považuje za samozrejmosť. Ide však k tomu najdôležitejšiemu, k tomu, čo je najnebezpečnejšie pre život, ak to nerobíme: zostať. «Zostaňte v mojom slove».
A tí, čo zostávajú v Ježišovom slove, majú skutočnú kresťanskú totožnosť. A čo je ňou? «Ste naozaj mojimi učeníkmi». Identita kresťana nie je akýsi papier, ktorý hovorí „ja som kresťan“, nie je to preukaz totožnosti, to nie. Je to učeníctvo. Ak zostaneš v Pánovi, v Pánovom slove, v Pánovom živote, budeš učeníkom. Ak v ňom nezostávaš, budeš niekým, kto sympatizuje s náukou, kto nasleduje Ježiša ako človek, ktorý robí mnoho dobročinnosti, je veľmi dobrý, má správne hodnoty, avšak práve učeníctvo je tou opravdivou identitou kresťana.
A bude to učeníctvo, ktoré nám dá slobodu: učeník je slobodným človekom, pretože zostáva v Pánovi. A čo znamená to, že „zostáva v Pánovi“? Znamená to nechať sa viesť Duchom Svätým. Učeník sa necháva viesť Duchom, preto je učeník vždy človekom tradície i novosti, je slobodným človekom. Je slobodný. Nikdy nie je podrobený ideológiám, doktrínam v rámci života kresťanstva, doktrínam, o ktorých je možné diskutovať… zostáva v Pánovi, je to Duch, ktorý ho inšpiruje. Keď spevom vzývame Ducha Svätého, hovoríme mu, že je hosťom duše, ktorý v nás prebýva. Avšak je tomu tak len vtedy, keď zostávame v Pánovi.
Prosím Pána, aby nám dal spoznať túto múdrosť zotrvávania v ňom a aby nám dal spoznať tú dôvernosť s Duchom: Duch Svätý nám dáva slobodu. A toto je pomazanie. Ten, kto zostáva v Pánovi je učeníkom, a učeník je pomazaný, je to človek pomazaný Duchom, ten, kto prijal pomazanie Ducha a ďalej si ho nesie. Toto je tá cesta, ktorú nám Ježiš ukazuje, k slobode a aj k životu. A učeníctvo je pomazanie, ktoré prijímajú tí, ktorí zostávajú v Pánovi.
Nech nám Pán dá tomuto porozumieť, čo nie je ľahké, pretože učitelia Zákona to nepochopili. Nedá sa tomu porozumieť čisto len hlavou. Treba na to hlavu i srdce, aby sme chápali túto múdrosť pomazania Ducha Svätého, ktorý nás robí učeníkmi.“
Duchovné sväté prijímanie
„K tvojim nohám, môj Ježiš, sa skláňam a obetujem ti kajúcnosť svojho skrúšeného srdca, ktoré sa vo svojej nepatrnosti ponára do tvojej svätej prítomnosti. Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce. Vo vyčkávaní šťastia sviatostného prijatia chcem ťa prijať duchovne. Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť. Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa. Nech sa tak stane.“