1.2.2017 Na medzináboženskom stretnutí v Dháke pápež poprosil Rohingov o odpustenie
… Kiežby naše stretnutie tohto popoludnia bolo jasným znamením úsilia vodcov a nasledovníkov náboženstiev prítomných v tejto krajine žiť spoločne vo vzájomnej úcte a v dobrej vôli. V Bangladéši, kde je právo na náboženskú slobodu základným princípom, nech je toto úsilie úctivým, avšak ráznym pripomenutím každému, kto sa bude snažiť podnecovať rozdelenie, nenávisť a násilie v mene náboženstva.
Osobitne potešujúcim znamením našich čias je to, že veriaci a ľudia dobrej vôle sa čoraz viac cítia byť povolaní k spolupráci na vytváraní kultúry stretnutia, dialógu a spolupráce v službe ľudskej rodiny. Toto si vyžaduje viac než púhu toleranciu. Povzbudzuje nás to podať ruku druhému v postoji vzájomnej dôvery a pochopenia, aby sme budovali jednotu, ktorá bude chápať rozdielnosť nie ako hrozbu, ale ako potenciálny zdroj obohatenia a rastu. Vyzýva nás to pestovať istú otvorenosť srdca, aby sme videli druhých ako cestu, nie ako prekážku.
Dovoľte mi stručne si prebrať niektoré základné charakteristiky tejto „otvorenosti srdca“, ktorá je podmienkou pre kultúru stretnutia.
Na prvom mieste predstavuje dvere. Nie je akousi abstraktnou teóriou, ale žitou skúsenosťou. Dovoľuje nám uskutočňovať dialóg života, nie len jednoduchú výmenu názorov. Vyžaduje si dobrú vôľu a prijatie, avšak nesmie byť zamieňaná s ľahostajnosťou či zdráhavosťou vyjadrovať naše najhlbšie presvedčenia. Úspešne sa angažovať s druhým podeliť sa so svojimi rozličnými náboženskými a kultúrnymi identitami, avšak vždy s pokorou, čestnosťou a úctou.
Otvorenosť srdca je tiež podobná schodom, ktoré siahajú k Absolútnu. Pamätajúc na tento transcendentný rozmer našej aktivity, uvedomujeme si potrebu očisťovať naše srdcia, aby sme tak mohli vidieť všetky veci v ich najpravdivejšej perspektíve. Každým krokom sa naše zorné pole stane jasnejším a dostaneme silu, aby sme vytrvali v úsilí chápať a doceniť druhých a ich uhol pohľadu. Takýmto spôsobom nájdeme potrebnú múdrosť a silu, aby sme ku všetkým vystierali priateľskú ruku.
Otvorenosť srdca je tiež cestou vedúcou k hľadaniu dobroty, spravodlivosti a solidarity. Vedie k hľadaniu dobra v našom blížnom. Svätý Pavol vo svojom Liste Rimanom vyzýva takto: «Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo» (12,21). Toto je postoj, ktorý my všetci môžeme napodobňovať. Náboženská starostlivosť o dobro nášho blížneho, ktorá vyviera z otvoreného srdca, prúdi ako veľká rieka, zavlažujúc vyprahnuté a púštne zeme nenávisti, korupcie, chudoby a násilia, ktoré veľmi nivočia ľudský život, rozdeľujú rodiny a deformujú dar stvorenia.
…
Duch otvorenosti, prijatia a spolupráce medzi veriacimi nielen prispieva ku kultúre harmónie a pokoja, ale je jej tlčúcim srdcom. Koľko len svet potrebuje toto mocne bijúce srdce, aby čelilo vírusu politickej korupcie, ničivým náboženským ideológiám, pokušeniam zatvárať oči tvárou v tvár potrebám chudobných, utečencov, prenasledovaných menšín a tých najzraniteľnejších! Koľko otvorenosti treba na prijímanie ľudí nášho sveta, osobitne mladých, ktorí sa niekedy cítia byť osamotení a neistí pri hľadaní zmyslu života!
Drahí priatelia, ďakujem vám za vaše úsilie pri šírení kultúry stretnutia a modlím sa, aby sme ukážkou spoločného úsilia príslušníkov náboženstiev rozlíšiť dobro a uvádzať ho do praxe pomohli všetkým veriacim rásť v múdrosti a svätosti, ako aj spolupracovať na budovaní čoraz ľudskejšieho, jednotnejšieho a pokojamilovnejšieho sveta.
Otváram svoje srdce vám všetkým a ďakujem vám ešte raz za vašu pohostinnosť. Pamätajme na seba vzájomne v modlitbách