1.11.2017 Anjel Pána na sviatok Všetkých svätých: Svätí ako vitráže prežarujú Božie svetlo
Drahí bratia a sestry, požehnaný sviatočný deň!
Slávnosť Všetkých svätých je „naším“ sviatkom: nie z dôvodu, že my sme skvelí, ale preto, lebo Božia svätosť sa dotkla nášho života. Svätí nie sú dokonalými predlohami, ale osobami preniknutými Bohom. Môžeme ich prirovnať k vitrážam kostolov, ktoré prepúšťajú svetlo v rozličných farebných odtieňoch. Svätí sú naši bratia a sestry, ktorí prijali Božie svetlo vo svojom srdci a odovzdali ho svetu, každý podľa svojho „odtieňa“. Ale všetci boli priehľadní, zápasili na odstránení škvŕn a temnôt hriechu, aby tak dali preniknúť jemnému Božiemu svetlu. Toto je cieľ života: dávať prenikať Božiemu svetlu, a je to aj cieľ nášho života.
Vskutku, dnes sa v evanjeliu Ježiš obracia na svojich [učeníkov], na všetkých nás, a hovorí nám „Blahoslavení“ (Mt 5,3). Je to slovo, ktorým začína svoje ohlasovanie, ktoré je „evanjeliom“, dobrou správou, pretože je to cesta šťastia. Kto je s Ježišom, je šťastný. Šťastie nespočíva vo vlastnení niečoho alebo v staní sa niekým, ale opravdivým šťastím je byť s Pánom a žiť pre lásku. Veríte, že je to tak? Pravé šťastie nie je v tom, že niečo máme alebo že sa niekým staneme; pravé šťastie je byť s Pánom a žiť láskou. Veríte tomu? Musíme napredovať, aby sme mali túto vieru.
Nuž, ingrediencie pre šťastný život sa nazývajú blahoslavenstvá: blažení sú jednoduchí, ponížení, ktorí dávajú miesto Bohu, ktorí dokážu plakať nad druhými a nad vlastnými zlyhaniami, ktorí zostávajú mierni, bojujú za spravodlivosť, sú milosrdní ku všetkým, uchovávajú si čistotu srdca, pracujú vždy pre pokoj a zotrvávajú v radosti, neprechovávajú nenávisť a aj vtedy, keď trpia, odpovedajú na zlo dobrom.
Hľa, blahoslavenstvá. Nepožadujú svetoborné činy, nie sú pre nadľudí, ale pre toho, kto zakusuje skúšky a námahy každodennosti, pre nás. Takíto sú svätí: dýchajú tak ako všetci vzduch znečistený zlom, ktoré je vo svete, ale na životnej ceste nikdy nestrácajú spred očí to, čo načrtol Ježiš, to, na čo ukazuje v blahoslavenstvách, ktoré sú ako mapa kresťanského života. Dnes je sviatok tých, čo dosiahli cieľ vytýčený touto mapou: nie iba svätcov z kalendára, ale množstva bratov a sestier „z vedľajších dverí“, ktorých sme azda stretli a poznali.
Dnes je rodinný sviatok, sviatok toľkých jednoduchých a skrytých ľudí, ktorí v skutočnosti pomáhajú Bohu hýbať svet dopredu. A dnes je ich veľa! Je ich veľa. Ďakujeme týmto neznámym bratom a sestrám, ktorí pomáhajú Bohu posúvať svet dopredu, ktorí žijú medzi nami. Pozdravme ich teraz riadnym potleskom!
Predovšetkým – hovorí prvé blahoslavenstvo – sú „chudobnými v duchu“ (Mt 5,3). Čo to znamená? Že nežijú pre úspech, pre moc a peniaze; vedia, že kto hromadí poklady pre seba, nie je bohatý pred Bohom (porov. Lk 12,21). Veria naopak, že pokladom ich života je Pán, že láska k blížnemu je jediným pravým zdrojom zisku. Neraz sme nespokojní, že nám niečo chýba alebo sa znepokojujeme, ak nepožívame takú úctu ako by sme chceli; pripomeňme si, že nie v tomto spočíva naša blaženosť, ale v Pánovi a v láske: len s ním, len vtedy keď milujeme, žijeme ako blahoslavení.
Chcel by som napokon zacitovať ešte ďalšie blahoslavenstvo, ktoré sa nenachádza v evanjeliu, ale na konci Biblie a hovorí o konci života: „Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi“ (Zjv 14,13). Zajtra sa od nás bude žiadať, aby sme modlitbou sprevádzali našich zosnulých, aby sa navždy tešili v Pánovi. Spomeňme si s vďačnosťou na našich drahých a modlime sa za nich.
Matka Božia, Kráľovná svätých a Brána do neba, nech oroduje za našu cestu svätosti a za našich drahých, ktorí nás predišli a už sa odobrali do nebeskej vlasti.