Posolstvo Svätého Otca na 55. svetový deň pokoja 1. január 2022
Medzigeneračný dialóg, vzdelávanie a práca: nástroje na budovanie trvalého pokoja
Slová proroka Izaiáša hovoria o úteche, vyjadrujú úľavu ľudu vo vyhnanstve, vyčerpaného z násilia a zneužívania, vystaveného ponižovaniu a smrti.
…V každej dobe je pokoj darom zhora a zároveň ovocím spoločného záväzku. V skutočnosti existuje istá „architektúra“ mieru, ku ktorej prispievajú rôzne inštitúcie spoločnosti, a „remeslo“ budovania pokoja, ktoré sa priamo týka každého z nás.3 Každý môže spolupracovať na budovaní pokojnejšieho sveta: počnúc vlastným srdcom a vzťahmi v rodine, spoločnosti a životnom prostredí, až po vzťahy medzi národmi a štátmi.
Chcel by som tu navrhnúť tri spôsoby budovania trvalého pokoja. Po prvé, dialóg medzi generáciami ako základ pre realizáciu spoločných projektov. Po druhé, vzdelávanie ako faktor slobody, zodpovednosti a rozvoja. A napokon prácu ako prostriedok na plné uskutočnenie ľudskej dôstojnosti. Tieto tri prvky sú nevyhnutné na vytvorenie spoločenského paktu, bez ktorého by sa akýkoľvek mierový projekt ukázal ako neuspokojivý.
…Každý úprimný dialóg si okrem korektnej a pozitívnej výmeny názorov vždy vyžaduje aj základnú dôveru medzi zúčastnenými stranami. Túto vzájomnú dôveru si musíme znovu osvojiť! Súčasná zdravotná kríza prehĺbila pocity osamelosti a tendenciu uzavrieť sa do seba. Osamelosť starších ľudí sprevádza pocit bezmocnosti a chýbajúca spoločná predstava o budúcnosti u mladých ľudí. Táto kríza je skutočne bolestivá, no môže tiež pomôcť prebudiť v ľuďoch to najlepšie. Počas pandémie sme skutočne videli veľkorysé svedectvá súcitu, zdieľania a solidarity v každej časti sveta.
Viesť dialóg znamená počúvať sa navzájom, konfrontovať sa, dohodnúť sa a kráčať spoločne. Podporovať takýto medzigeneračný dialóg znamená obrábať tvrdú a neplodnú pôdu konfliktov a ľahostajnosti, aby sme vypestovali semená trvalého a spoločného pokoja.
Hoci technologický a hospodársky rozvoj často rôzne generácie rozdeľoval, súčasné krízy ukazujú naliehavosť ich spojenectva. Na jednej strane mladí ľudia potrebujú životnú múdrosť a duchovné skúsenosti starších ľudí, na druhej strane starší potrebujú podporu, lásku, tvorivosť a dynamiku mladých.
Veľké sociálne výzvy a mierové procesy sa nezaobídu bez dialógu medzi strážcami pamäti – staršou generáciou – a tými, ktorí posúvajú dejiny vpred – mladými; nezaobídu sa ani bez ochoty každého z nich uvoľniť miesto tomu druhému a netrvať na monopolnom obsadení celej scény, presadzujúc vlastné bezprostredné záujmy, akoby neexistovala minulosť, ani budúcnosť. Globálna kríza, ktorú prežívame, nám ukazuje, že stretnutie a dialóg medzi generáciami je hnacou silou zdravej formy politiky, ktorá sa neuspokojí s nápravou existujúcej situácie „záplatami alebo rýchlymi, čisto príležitostnými riešeniami“,6 ale prejavuje sa pri hľadaní spoločných a udržateľných projektov ako vzácna forma lásky k blížnemu7.
… Pozerať sa do minulosti, aby sme sa poučili z dejín a uzdravili staré rany, ktoré nás ešte stále znepokojujú. Pozerať sa do budúcnosti, aby sme živili nadšenie, dali vyklíčiť snom, vzbudili proroctvá, nechali prekvitať nádeje. Takto spoločne sa budeme môcť učiť jedni od druhých“.8 Veď ako by mohli stromy rásť a prinášať ovocie bez koreňov?
V posledných rokoch došlo k výraznému celosvetovému zníženiu rozpočtu na výchovu a vzdelávanie, ktoré sa považujú skôr za výdavky ako za investície. Sú však hlavnými prostriedkami integrálneho ľudského rozvoja: robia človeka slobodnejším a zodpovednejším a sú pre obranu a podporu pokoja nevyhnutné. Inými slovami, výchova a vzdelávanie sú základom súdržnej a civilizovanej spoločnosti, ktorá je schopná budovať nádej, vytvárať bohatstvo a pokrok.
….Investície do vzdelávania a odbornej prípravy mladej generácie sú hlavnou cestou, ako jej prostredníctvom cielenej formácie pomôcť zaujať dôstojné miesto vo svete práce.17
Práca je nevyhnutným faktorom pre budovanie a zachovanie mieru. Je naším vlastným sebavyjadrením, ale aj vyjadrením našich schopností, odhodlania, úsilia, spolupráce s ostatnými, pretože vždy pracujeme s niekým alebo pre niekoho. Z tohto zjavne sociálneho hľadiska je pracovisko miestom, kde sa učíme prispievať k obývateľnejšiemu a krajšiemu svetu.
Pandémia Covidu-19 zhoršila situáciu vo svete práce, ktorý už aj tak čelil mnohým problémom. Milióny hospodárskych a výrobných činností skrachovali, krátkodobí zamestnanci sú čoraz zraniteľnejší, mnohí z tých, ktorí vykonávajú základné služby, sa ešte viac vytratili z verejného a politického povedomia. Dištančné vzdelávanie viedlo v mnohých prípadoch k zaostávaniu v oblasti vzdelávania a školstva. Okrem toho mladí ľudia, ktorí vstupujú na trh práce, a dospelí, ktorí sa ocitli bez zamestnania, majú v súčasnosti neutešené vyhliadky.
Kríza mala ničivý vplyv najmä na tieňovú ekonomiku, ktorá často zahŕňa migrujúcich pracovníkov. …
Práca je totiž základom, na ktorom možno budovať spravodlivosť a solidaritu v každom spoločenstve. Preto by sme sa nemali snažiť „ľudskú prácu nahrádzať technologickým pokrokom: takto by ľudstvo poškodilo samo seba. Práca je nevyhnutnosť, je súčasťou zmyslu života na tejto zemi, cestou dozrievania, ľudského rozvoja a osobnej realizácie.“ 18 Musíme spojiť naše myšlienky a sily a vytvoriť také podmienky a riešenia, aby mal každý človek v produktívnom veku možnosť prispievať svojou prácou k životu svojej rodiny a celej spoločnosti.
Je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým podporovať v celom svete slušné a dôstojné pracovné podmienky, zamerané na spoločné dobro a ochranu stvorenstva. Je potrebné zabezpečiť a podporovať slobodu podnikateľských iniciatív a zároveň sa usilovať o obnovenie zmyslu pre sociálnu zodpovednosť, aby zisk nebol jediným riadiacim kritériom…. Čím viac si budú podniky uvedomovať svoju spoločenskú úlohu, tým viac sa budú stávať miestami, kde sa rešpektuje ľudská dôstojnosť. Týmto spôsobom prispejú k budovaniu pokoja. .. Všetci, ktorí pracujú v tejto oblasti, počnúc katolíckymi pracovníkmi a podnikateľmi, môžu nájsť v tomto ohľade spoľahlivé usmernenie v sociálnej náuke Cirkvi.
Drahí bratia a sestry! Keďže sa snažíme spojiť naše úsilie, aby sme sa dostali z pandémie, chcel by som opätovne poďakovať všetkým, ktorí pracovali a naďalej veľkodušne a zodpovedne pracujú v oblasti vzdelávania, bezpečnosti a ochrany práv, pri poskytovaní lekárskej starostlivosti, sprostredkovaní stretnutí rodinných príslušníkov s chorými, poskytovaní ekonomickej podpory núdznym a tým, ktorí stratili prácu. A ubezpečujem vás, že naďalej pamätám v modlitbách na všetky obete pandémie a ich rodiny.
Vyzývam vládnych predstaviteľov a tých, ktorí majú politickú a spoločenskú zodpovednosť, kňazov a animátorov cirkevných spoločenstiev, ako aj všetkých mužov a ženy dobrej vôle, aby odvážne a tvorivo spoločne kráčali po týchto troch cestách: ceste medzigeneračného dialógu, vzdelávania a práce. Kiež sa čoraz viac ľudí usiluje v tichosti, pokore a húževnatosti stávať deň po dni „remeselníkmi pokoja“. A nech ich vždy inšpiruje a sprevádza požehnanie Boha pokoja!
Vo Vatikáne 8. decembra 2021
František
_