Kázne

  1. Home

Ak chcete dostávať kázne mailom, prihláste sa do nášho mailinglistu pomocou nasledujúceho formulára.

7.9.2017 živte v sebe radosť, lebo je to znak mladého srdca,ktoré stretlo Pána.Majte odvahu snívať o veľkých veciach!,nerobte malé veci,leťte vysoko

  8. septembra 2017 at 6:30

7.9.2017 Svätý Otec mladým v Bogote: Vy ste budúcnosťou Kolumbie i Cirkvi Drahí bratia a sestry, dobrý deň! pozdravujem vás s veľkou radosťou a ďakujem vám za vrelé privítanie. «Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: „Pokoj tomuto domu!“ [Veriaci odpovedajú: „I s duchom tvojim“.] Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám»[…]

4.9.2017 Máte odpovědět na plány Boha, který chce tišit bolesti lidstva. Nezbytné je rozdávat nezištně. Dávejme zdarma, co jsme dostali

  5. septembra 2017 at 6:00

– Pápež František dnes v Aule Pavla VI. prijal približne tritisíc členov medzinárodnej komunity Shalom, ktorá pred 35 rokmi vznikla v Brazílii.. Prvým zástupcom mladých bol 26-ročný Juan z Čile, ktorý žil bez Boha a zmysel života po stretnutí s komunitou Shalom našiel v modlitbe a v evanjelizácii. Mladíka zaujímalo, ako možno prejavovať milosrdenstvo v tomto svete „poznačenom beznádejou a ľahostajnosťou“. Svätý Otec mladých povzbudil, aby sa[…]

1.9.2017 Naša povinnosť zodpovedne používať pozemské dobrá so sebou prináša uznanie a rešpekt voči každému človeku a voči všetkým živým bytostiam

  2. septembra 2017 at 6:37

1.9.2017 Pápež František a patriarcha Bartolomej: Modlime sa za starostlivosť o stvorenstvo Spoločné posolstvo pápeža Františka a ekumenického patriarchu Bartolomeja k Svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo Príbeh stvorenia nám ponúka panoramatický pohľad na svet. Písmo zjavuje, že ,na začiatku’ Boh chcel, aby ľudstvo spolupracovalo na starostlivosti a na ochrane prírodného prostredia. Na začiatku, ako čítame v Genezis (Gn[…]

Kňaz vždy stotožnený so svojim ľudom, a to takým spôsobom, že svoj čas, svoj život, svoju bytosť dáva k dispozícii svojim bratom

  1. septembra 2017 at 5:58

31.8.2017 Bl. Ceferino je pre mladých príkladom, odkázal pútnikom do Argentíny pápež Pápež František pozdravil veriacich do argentínskeho pútnického miesta Chimpay, kde sa pred stotridsaťjeden rokmi narodil a  pred desiatimi rokmi bol vyhlásený za blahoslaveného Ceferino Namuncurá. Svätý Otec si zaspomínal na deň blahorečenia tohto mladého chlapca, ktorý zomrel vo veku 18 rokov s túžbou stať[…]

30.8.17Ježiš chce ľudí, ktorí zakúsili, že byť s ním prináša nesmierne šťastie, ktoré možno v živote obnoviť každý deň

  31. augusta 2017 at 6:32

30.8.2017 Katechéza pápeža Františka: Spomienka na povolanie oživuje nádej „Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes by som sa chcel vrátiť k dôležitej téme: vzťahu medzi nádejou a pamäťou so zvláštnym odkazom na spomienku na povolanie. A ako obraz si zoberiem povolanie Ježišových učeníkov. V ich pamäti ostala táto skúsenosť tak vtlačená, že niekto dokonca zaznamenal hodinu: «Boli asi štyri[…]

27.8.2017 „uprostred utrpení národov pokračovali v hľadení na Krista“, jehož láska vás bude inspirovat k tomu, aby nás Duch skrze výměnu darů mohl vést stále více k pravdě a dobru.

  29. augusta 2017 at 6:19

27.8.2017 Svätý Otec František katolíckym politikom: Budujte mosty dialóg . Pápež prítomných povzbudil, aby po návrate do vlasti zúročili reflexiu o kresťanskej vízii človeka a o tom, „ako kresťanská viera vedie k spravodlivému chápaniu človeka“: „Zákony, ktoré schvaľujete a aplikujete, by mali budovať mosty dialógu medzi rôznymi politickými pohľadmi, dokonca aj keď odpovedajú na presné ciele, aby podporili väčšiu starostlivosť o bezmocných a marginalizovaných,[…]

27.8.17v Ježišových rukách sa aj najmenší kamienok stáva vzácnym,berie ho, hľadí naň s obrovskou nehou,pracuje na ňom a umiestňuje ho na správne miesto

  28. augusta 2017 at 5:44

27.8.2017 Nedeľná katechéza pápeža Františka: Petrov primát a spoločenstvo Cirkvi „Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Evanjelium tejto nedele (Mt 16,13-20) nám prináša kľúčovú pasáž z cesty Ježiša so svojimi učeníkmi: moment, kedy si chce overiť, pokiaľ až siaha ich viera v neho. Najskôr chce vedieť, čo si o ňom myslia ľudia; a ľudia si myslia, že Ježiš je[…]

26.8.2017 Matka, ktorá trpí, lebo si naozaj berie k srdcu problémy nášho života. Je to Matka, ktorá je nablízku, ktorá nás nikdy nestráca z pohľadu

  27. augusta 2017 at 9:14

26.8.2017 Pápež František pútnikom na Jasnú Horu: Našou kráľovnou je nežná Matka … Dnes sa stretávate pri ďalšej príležitosti milosti: pred 300 rokmi pápež dovolil položiť pápežské koruny na obraz Jasnohorskej Panny Márie, vašej kráľovnej. Je to veľká česť mať za Matku kráľovnú, tú istú kráľovnú anjelov a svätých, ktorá slávne kraľuje v nebi. Ešte väčšiu radosť[…]

23.8.2017 veríme, že v horizonte človeka je slnko, ktoré osvecuje natrvalo. Naše najkrajšie dni majú ešte len prísť. Sme viac ľuďmi jari než jesene23.8.2017 Katechéza pápeža Františka: Novosť kresťanskej nádeje Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Počuli sme Božie slovo z Knihy zjavenia, ktoré hovorí takto: «Hľa, všetko robím nové» (Zjv 21,5). Kresťanská nádej sa zakladá na viere v Boha, ktorý vždy tvorí niečo nové v živote človeka, tvorí niečo nové v dejinách, tvorí niečo nové vo vesmíre. Náš Boh je Bohom, ktorý tvorí nové veci, lebo je Bohom prekvapení. [Teda] nové veci a prekvapenia. Nie je kresťanské kráčať s pohľadom upretým do zeme – ako to robia ošípané: vždy tak kráčajú – bez toho, aby pozdvihli oči k horizontu. Akoby sa celé naše putovanie skončilo tu, na piadi pár metrov cesty; akoby v našom živote neexistovala žiadna méta, žiaden cieľ; akoby sme boli nútení túlať sa bez toho, že by naše námahy mali nejaký dôvod. Toto nie je kresťanské. Záverečné stránky Biblie nám ukazujú posledný horizont cesty veriaceho človeka: Jeruzalem neba, nebeský Jeruzalem. Ten je vykreslený predovšetkým ako veľký stan, v ktorom Boh zhromaždí všetkých ľudí, aby s nimi naveky prebýval (porov. Zjv 21,3). Toto je naša nádej. A čo urobí Boh, keď budeme konečne s ním? Prejaví nám nekonečnú nehu, ako keď otec prijíma svoje deti, ktoré sa dlho namáhali a trpeli. Ján v Apokalypse prorokuje: «Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!… Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo… Hľa, všetko robím nové» (Zjv 21,3-5). [Teda] Boh nových vecí! Skúste sa zamyslieť nad týmto úryvkom zo Svätého písma nie abstraktným spôsobom, ale po prečítaní si terajších denných správ, po sledovaní televíznych novín či prezretí si titulných stránok denníkov, kde sa hovorí o toľkých tragédiach, kde sa ohlasujú smutné správy a je tu riziko, že si na ne privykneme. Pozdravil som niektorých z Barcelony: koľko smutných správ odiaľ! Pozdravil som pútnikov z Konga, toľko smutných správ aj stadiaľ! A mnoho ďalších! A to sme menovali len dve spomedzi krajín, z ktorých ste tu prítomní… Pokúste sa pomyslieť na tváre detí, ktoré prežívajú strach z vojny, na plač matiek, na rozbité sny toľkých mladých ľudí, na utečencov, ktorí čelia strašným potulkám a čaktokrát sú vykorisťovaní… Život je bohužiaľ aj toto. Niekedy by sa nám žiadalo povedať, že je predovšetkým toto. Možno je to tak, avšak je tu Otec, ktorý plače s nami; je tu Otec, ktorý roní slzy nekonečnej ľútosti voči svojim deťom. Máme Otca, ktorý vie plakať, ktorý plače s nami. Otca, ktorý nás vyčkáva, aby nás mohol utešiť, lebo pozná naše utrpenia a pripravil pre nás inú budúcnosť. Toto je tá veľká vízia kresťanskej nádeje, ktorá sa rozširuje na všetky dni našej existencie a chce nás pozdvihnúť. Boh nechcel naše životy omylom, nútiac seba i nás k ťažkým nociam úzkosti. Naopak nás stvoril, lebo chce, aby sme boli šťastní. Je naším Otcom, a ak my – tu a teraz – zakúšame život, ktorý nie je tým, aký si on prial pre nás, Ježiš nás uisťuje, že sám Boh pracuje na našom vykúpení. On pracuje na tom, aby nás vykúpil. My veríme a vieme, že smrť a nenávisť nie sú poslednými slovami vyslovenými nad oblúkom ľudskej existencie. Byť kresťanmi znamená novú perspektívu: pohľad plný nádeje. Niektorí ľudia sa domnievajú, že v živote je všetko šťastie vyhradené len na mladosť a stáva sa minulosťou, a že žiť znamená pomalý úpadok. Iní zase veria, že naše radosti sú len príležitostné a prechodné, a že do života ľudí je vpísaná nezmyselnosť. Sú to tí, ktorí pred toľkými kalamitami hovoria: ,Nuž, život nemá zmysel. Naša cesta je nezmyselná.’ Avšak my kresťania v toto neveríme. Naopak veríme, že v horizonte človeka je slnko, ktoré osvecuje natrvalo. Veríme, že naše najkrajšie dni majú ešte len prísť. Sme viac ľuďmi jari než jesene. Rád by som sa vás teraz spýtal – každý nech odpovie vo svojom srdci, potichu, ale odpovedzme si: „Som mužom, ženou, chlapcom, dievčaťom jari alebo jesene? Moja duša má jar alebo jeseň?“ Každý si odpovedzme. Viďme radšej výhonky nového sveta než zožltnuté listy na konároch. Neutiekajme sa k nostalgiám, zármutkom a bedákaniam: vedzme, že Boh z nás chce mať dedičov prísľubu a tých, ktorí neúnavne pestujú sny. Nezabudnite na tú otázku: „Som človekom jari alebo jesene?“ Jari, ktorá očakáva rozkvet, ktorá očakáva ovocie, ktorá očakáva slnko, ktorým je Ježiš, alebo jesene, ktorá má vždy tvár sklonenú k zemi, zatrpknutú a – ako som to už niekoľkokrát povedal – s tvárou feferóniek nakladaných v octe. Kresťan vie, že Božie kráľovstvo, jeho moc lásky, rastie ako veľké pšeničné pole, napriek tomu, že má pomedzi kúkoľ. Vždy sú tu problémy, sú tu ohovárania, sú tu vojny, sú tu choroby… avšak pšenica rastie a nakoniec bude zlo odstránené. Budúcnosť nemáme v rukách, vieme však, že Ježiš Kristus je tou najväčšou milosťou života: je objatím od Boha, ktorý nás očakáva na konci, ale ktorý nás už teraz sprevádza a utešuje na ceste. On nás privádza do toho veľkého Božieho „stánku“, ktorý je medzi ľuďmi (porov. Zjv 21,3), spolu s ostatnými, mnohými bratmi a sestrami, a my Bohu prinesieme spomienku na tieto dni prežité na zemi. A vtedy bude prekrásne objaviť, že nič nebolo stratené, žiaden úsmev a žiadna slza. Akokoľvek by bol náš život dlhý, bude sa nám zdať, že sme ho prežili jedným dychom. A že stvorenie sa nezastavilo pri šiestom dni knihy Genezis, ale neúnavne pokračovalo ďalej, lebo Boh sa vždy o nás zaujímal. Až do dňa, kedy bude všetko dovŕšené, v to ráno, keď zmiznú slzy, v tom okamihu, keď Boh vysloví svoje posledné slovo požehnania: «Hľa – hovorí Pán – všetko robím nové!» (Zjv 21,5). Áno, náš Otec je Bohom novostí a prekvapení. A v ten deň budeme skutočne šťastní a zaplačeme. Áno, ale plakať budeme od radosti.

  24. augusta 2017 at 6:41

23.8.2017 Katechéza pápeža Františka: Novosť kresťanskej nádeje Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Počuli sme Božie slovo z Knihy zjavenia, ktoré hovorí takto: «Hľa, všetko robím nové» (Zjv 21,5). Kresťanská nádej sa zakladá na viere v Boha, ktorý vždy tvorí niečo nové v živote človeka, tvorí niečo nové v dejinách, tvorí niečo nové vo vesmíre. Náš Boh je Bohom, ktorý[…]

20.8.2017 povzbudením nenechať sa odradiť; nestrácať nádej, keď v živote zažívame ťažké skúšky. Pán sa od nás neodvráti bokom, keď niečo potrebujeme

  20. augusta 2017 at 21:47

20.8.2017 Anjel Pána s pápežom Františkom: Modliť sa vytrvalosťou a odvahou Milí bratia a sestry, dobrý deň! Dnešné evanjelium (Mt 15,21-28) nám podáva jedinečný príklad viery v stretnutí Ježiša s istou kanaánskou ženou, cudzinkou vo vzťahu k Židom. Scéna so odohráva počas Ježišovej cesty smerom k mestám Týru a Sidonu, severozápadne od Galiley: tu kanaánska žena úpenlivo prosí Ježiša, aby uzdravil[…]