5.6.2023 Pápež: Byť komunitou, ktorá vie dať hlas tým, čo ho nemajú
„Komunita, ktorá vie dať hlas tým, ktorí ho nemajú, je to, čo všetci potrebujeme.“
Konanie v zmysle komunity
Nadácia Centesimus Annus vydala cestou, ktorá ju viedla k štúdiu a šíreniu sociálnej náuky cirkvi a „snaží sa ukázať, že nie je len teóriou, ale môže sa stať cnostným spôsobom života, s pomocou ktorého rastú spoločnosti hodné človeka“.
Ústredné postavenie osoby, spoločné dobro, solidarita a subsidiarita sa za týchto tridsať rokov pre vás premenili na konkrétne činy a zasiahli srdcia a činy toľkých ľudí.
Vysvetlil svoj zámer varovať pred nebezpečenstvom „nezdravého spôsobu ekonomiky“ poukazom na to, že súčasná ekonomika „zabíja“, a „odsúdením ekonomického modelu, ktorý vyvoláva plytvanie a podporuje to, čo možno nazvať ‚globalizáciou ľahostajnosti'“, a apeloval na prítomných, ktorí pracujú v ekonomickej oblasti, aby šli vpred vo svojom nasadení pri vytváraní podmienok pre lepšiu budúcnosť všetkých.
Viete, aké prospešné môže byť pre všetky také poňatie reality, ktoré stavia človeka do stredu záujmu, ktoré neznevažuje pracovníka a ktoré sa usiluje o vytváranie dobra pre všetkých,“ povedal.
„Všetko je prepojené, všetko súvisí so všetkým a otázka životného prostredia je neoddeliteľná od otázky sociálnej.“
Nikto nie je spasený sám
Pápež František zopakoval svoje presvedčenie, že starostlivosť o životné prostredie a starostlivosť o chudobných idú ruka v ruke, a povedal, že „stoja a padajú spoločne“.
„Nikto predsa nie je spasený sám a znovuobjavenie bratstva a spoločenského priateľstva je rozhodujúce, aby sme neupadli do individualizmu, kvôli ktorému ľudia strácajú radosť zo života,“
„Pri tej príležitosti,“ povedal: „solidarita je slovo, ktoré sa nie vždy páči; […] ale je to slovo, ktoré vyjadruje oveľa viac než len niekoľko sporadických prejavov veľkorysosti. Je to myslenie a konanie v zmysle spoločenstva, uprednostňovanie života všetkých pred privlastňovaním si statkov niekoľkými niekoľkými málo ľuďmi. Je to tiež boj proti štrukturálnym príčinám chudoby, nerovnosti, nedostatku práce, pôdy a bývania, popieranie sociálnych a pracovných práv. Ide o to čeliť ničivým dopadom vlády peňazí: nútenému vysídľovaniu, bolestivej migrácii, obchodovanie s ľuďmi, drogám, vojnám, násiliu […].“
„Solidarita, chápaná vo svojom najhlbšom zmysle, je spôsob, ako tvoriť dejiny.“
Zameral sa na kľúčovú úlohu komunity a citoval talianskeho právnika Paola Grossiho, ktorý povedal: „Komunita je vždy záchranou pre slabých a dáva hlas aj tým, ktorí ho nemajú vôbec.“
Vytváranie priestoru
Preto, pokračoval pápež František, „aby sa komunita skutočne stala miestom, kde sa slabí a ľudia bez hlasu môžu cítiť prijatí a vypočutí, je od všetkých potrebné ono úsilie, ktoré by sme mohli nazvať ‚vytváraním priestoru‘.“
„Každý trochu ustúpi zo svojho „ja“, a tým umožní druhému existovať.“
Apeluje na etiku „daru“, a nie „výmeny“. Pápež povedal, že cenná práca nadácie Centesimus annus môže prispieť k podpore rastu spoločenstva, v ktorom je priestor pre druhých, budúcnosti, v ktorej každý môže nájsť svoje miesto, spoločenstvo, ktoré vie dať hlas tým, ktorí sú bez hlasu.
„Spoločenstvo, v ktorom môžeme spoločne kráčať po ceste mieru.