31.12.2023 Pápež: Ukončenie roka v Máriinej škole s vďačnosťou a nádejou
Prvé vešpery zo slávnosti Panny Márie Bohorodičky a Te Deum, 31. decembra 2023
Viera nám umožňuje túto hodinu prežiť inak ako svetské zmýšľanie. Viera v Ježiša Krista, vteleného Boha, narodeného z Panny Márie, dáva nový spôsob vnímania času a života. Zhrnul by som to do dvoch slov: vďačnosť a nádej.
Niekto by mohol povedať: „Nerobia to vari všetci v tento posledný večer v roku? Všetci ďakujú, všetci dúfajú, či veriaci alebo neveriaci“. Možno sa to tak môže zdať, a možno to tak aj je! Ale v skutočnosti sú svetská vďačnosť a svetská nádej len zdanlivé; chýba im podstatný rozmer, ktorým je vzťah s Druhým a s ostatnými, s Bohom a s bratmi a sestrami. Sú zamerané na seba, na svoje záujmy, a tak im chýba dych, nejdú za hranice spokojnosti a optimizmu.
Namiesto toho v tejto liturgii, ktorá vrcholí veľkým hymnom Te Deum laudamus, človek dýcha úplne inou atmosférou: atmosférou chvály, úžasu, vďačnosti. A to sa deje nie kvôli majestátnosti baziliky, nie kvôli svetlám a spevom – tieto veci sú skôr dôsledkom -, ale kvôli tajomstvu, ktoré antifóna k prvému žalmu vyjadruje takto: „Obdivuhodná výmena! Stvoriteľ si vzal dušu i telo, narodil sa z panny; […] dáva nám svoje božstvo“. Táto tajomná výmena.
Liturgia nám umožňuje vstúpiť do pocitov Cirkvi; a Cirkev sa ich takpovediac učí od Panny Márie.
Zamyslime sa nad tým, aká vďačnosť musela byť v Máriinom srdci, keď sa pozerala na novorodeného Ježiša. Je to skúsenosť, ktorú môže mať len matka, a predsa v nej, v Božej Matke, má jedinečnú, neporovnateľnú hĺbku. Mária vie, ona sama s Jozefom, odkiaľ to Dieťa pochádza. A predsa je tam, dýcha, plače, potrebuje jesť, byť prikrytý, opatrený. Tajomstvo dáva priestor vďačnosti, ktorá sa vynára v kontemplácii daru, v nezištnosti, zatiaľ čo sa udúša v túžbe mať a tváriť sa.
Cirkev sa učí vďačnosti od Panny Márie. A učí sa aj nádeji. Človek by si myslel, že Boh si vybral ju, Máriu z Nazareta, pretože v jej srdci videl odraz svojej vlastnej nádeje. Tú, ktorú do nej sám vlial svojím Duchom. Mária bola vždy naplnená láskou, naplnená milosťou, a preto je naplnená aj dôverou a nádejou.
U Márie a Cirkvi to nie je optimizmus, je to niečo iné: je to viera v Boha, ktorý je verný svojim prísľubom (porov. Lk 1, 55); a táto viera má podobu nádeje v dimenzii času, mohli by sme povedať „na ceste“. Kresťan, podobne ako Mária, je pútnikom nádeje. A práve toto bude témou Jubilejného roka 2025: „Pútnici nádeje“.
Drahí bratia a sestry, môžeme si položiť otázku: pripravuje sa Rím na to, aby sa vo Svätom roku stal „mestom nádeje“? Všetci vieme, že organizácia Jubilea už nejaký čas prebieha. Dobre však chápeme, že v perspektíve, ktorú preberáme, nejde v prvom rade o toto; ide skôr o svedectvo cirkevného a občianskeho spoločenstva; svedectvo, ktoré viac ako v udalostiach spočíva v štýle života, v etickej a duchovnej kvalite spoločného života. A tak možno otázku formulovať takto: pracujeme, každý vo svojom okolí, na tom, aby toto mesto bolo znamením nádeje pre tých, ktorí tu žijú, a pre tých, ktorí ho navštevujú?
Napríklad. Vstúpiť na Svätopeterské námestie a vidieť, že v objatí kolonády sa slobodne a pokojne pohybujú ľudia rôznych národností, kultúr a náboženstiev, je zážitok, ktorý vzbudzuje nádej, ale je dôležité, aby bola táto skúsenosť potvrdená vrelým prijatím pri návšteve baziliky ako aj v informačných službách.
Ďalší príklad: pôvab historického centra Ríma je trvalý a univerzálny, ale musia si ho užívať aj starší ľudia alebo ľudia s nejakým pohybovým postihnutím; a „veľká krása“ musí byť doplnená jednoduchým dekórom a normálnou funkčnosťou na miestach a v situáciách bežného, každodenného života. Pretože mesto, v ktorom sa lepšie žije jeho obyvateľom, je aj prívetivejšie pre všetkých.
Drahí bratia a sestry, púť, najmä náročná, si vyžaduje dobrú prípravu. Preto je nadchádzajúci rok, ktorý predchádza jubileu, venovaný modlitbe. A akú lepšiu učiteľku by sme mohli mať ako našu svätú Matku? Vstúpme do jej školy: učme sa od nej žiť každý deň, každý okamih, každé pracovné nasadenie s vnútorným pohľadom obráteným k Ježišovi. Radosti i starosti, spokojnosť i problémy. Všetko v prítomnosti Pána Ježiša a s jeho milosťou. Všetko s vďačnosťou a nádejou.