28.5.2023 Regina coeli: Duch Svätý nám dáva pocítiť Božiu blízkosť
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes, na slávnosť Turíc, nás evanjelium privádza do večeradla, kam sa apoštoli uchýlili po Ježišovej smrti (Jn 20, 19-23). Zmŕtvychvstalý sa večer na Veľkú noc zjavuje práve v tejto situácii strachu a úzkosti a dýchajúc na nich hovorí: „Prijmite Ducha Svätého“ (v. 22). Takto chce Ježiš darom Ducha oslobodiť učeníkov od strachu, ktorý ich drží zavretých doma, a oslobodzuje ich, aby boli schopní vyjsť von a stali sa svedkami a ohlasovateľmi evanjelia. Pozastavme sa chvíľu nad tým, čo koná Duch, ktorý oslobodzuje od strachu.
Evanjelium hovorí, že učeníci zatvorili dvere „zo strachu“ (v. 19). Ježišova smrť ich rozrušila, ich sny sa zrútili, ich nádeje sa rozplynuli. A oni sa uzavreli do seba. Nielen v tej miestnosti, ale vo vnútri, v srdci. Chcel by som zdôrazniť toto: uzavrieť sa do seba. Koľkokrát sa aj my uzatvárame do seba? Koľkokrát kvôli nejakej ťažkej situácii, kvôli nejakému osobnému alebo rodinnému problému, kvôli utrpeniu, ktoré nás poznačuje, alebo kvôli zlu, ktoré dýchame okolo seba, pomaly upadáme do straty nádeje a chýba nám odvaha ísť ďalej? Často sa to stáva. A tak sa podobne ako apoštoli uzatvárame do seba, zabarikádujúc sa v labyrinte starostí.
Bratia a sestry, toto „uzatváranie sa do seba“ sa deje vtedy, keď v najťažších situáciách dovolíme strachu, aby nás ovládol a aby sa v nás „hlasno“ ozýval. Keď vstúpi strach, uzatvárame sa. Príčinou je teda strach: strach z toho, že to nezvládneme, že budeme sami čeliť každodenným bojom, že budeme riskovať a potom budeme sklamaní, že sa zle rozhodneme.
Bratia a sestry, strach blokuje, strach paralyzuje. A tiež izoluje: pomyslite na strach z iných, z tých, ktorí sú cudzinci, z tých, ktorí sú iní, z tých, ktorí myslia inak. A môže to byť aj strach z Boha: že ma potrestá, že sa na mňa nahnevá… Ak dáme priestor týmto falošným strachom, dvere sa zatvoria: dvere srdca, dvere spoločnosti, a dokonca aj dvere Cirkvi! Kde je strach, tam je uzavretosť. A to nie je dobré.
Evanjelium nám však ponúka liek Zmŕtvychvstalého: Ducha Svätého. On oslobodzuje z väzenia strachu. Keď apoštoli dostanú Ducha Svätého – dnes to oslavujeme – vychádzajú z večeradla a idú do sveta odpúšťať hriechy a ohlasovať dobrú zvesť. Vďaka nemu sa prekonáva strach a otvárajú sa dvere. To je totiž to, čo Duch robí: dáva nám pocítiť Božiu blízkosť, a tak jeho láska zaháňa strach, osvetľuje cestu, utešuje, podopiera v protivenstvách. Tvárou v tvár strachu a uzavretosti vzývajme teda Ducha Svätého na nás, na Cirkev a na celý svet: aby nové Turíce zahnali obavy, ktoré na nás doliehajú, a znovu roznietili oheň Božej lásky.
Najsvätejšia Panna Mária, ktorá bola ako prvá naplnená Duchom Svätým, nech sa za nás prihovára.