25.7.2023 Svedectvá z Popecastu (2): Dievča s psychickou poruchou
Arianna už nie je maloletá, ale stále je dievčaťom. Trpí bipolárnou poruchou a nemôže ani pracovať. Spí, aby unikla pred úzkosťou života plného ťažkostí vrátane tých psychických.
„Som sociálno-zdravotnícka pracovníčka, ale, žiaľ, nevykonávam toto povolanie. Moje ochorenie: bipolárna „porucha nálady“ ma drží v zajatí, v pasci, v reťaziach. Cítim ťarchu úzkosti, hľadám útočisko v spánku, aby som zahnala bolesť a aby mi čas rýchlejšie ubiehal. Sila, ktorá ma ťahá do postele, je oveľa väčšia ako sila, ktorá ma povzbudzuje k životu. …. Nikdy nezabudnem na Božiu nežnosť, s akou sa Boh rozhodol milovať ma bez toho, aby za to niečo očakával. Našiel ma v smrti. Znovu a znovu som márne hľadala túto lásku, ale nenašla som ju inak ako v Božej láske. Môj život je ako hojdačka – raz mám túžbu spáchať samovraždu a inokedy sa mi zdá, že mi srdce exploduje radosťou. Našťastie mám vo svojom živote Boha, ktorý vo mňa verí, ktorý ma podporuje, dáva mi silu, zachraňuje ma, berie moju bolesť a necháva ma dýchať.“
Pápež reaguje:
Milá Arianna, počul som tvoje svedectvo a páči sa mi, keď hovoríš, že tvoj život je ako hojdačka, na jednu i druhú stranu, hore i dole. Ale ty hovoríš: vždy je tu Boh, v každej etape života. Páči sa mi tvoj realizmus. Poviem ti len jedno: snaž sa prejsť nejakú cestu. Pretože ty hovoríš hojdačka, ide a vracia sa, ide a vracia sa… Ale nakoniec takýto život riskuje, že bude labyrintom, z ktorého sa nikdy nedostaneš von. Daj si pozor! Vždy sa pozeraj dopredu, nestrácaj horizont, lebo práve ten ťa udrží na ceste. A ten horizont je Boh, Boh je s tebou a bude ťa sprevádzať na ceste. Nestrácaj toto dobrodružstvo života. Nedaj sa vtiahnuť do labyrintov výčitiek svedomia, ktoré nás nakoniec nezachránia. Potrebujeme ísť vpred… A aj terapia, ktorú máš kvôli psycho-fyzickej stránke, ti môže pomôcť. Každý z nás má psycho-fyzické zranenia, každý z nás je zranený životom a aj hriechom. Ale venuj tomu starostlivosť.
Svedectvá z Popecastu (3): Chlapec, čo celé dni hrá videohry
„Ahoj, volám sa Jozef, mám 20 rokov, som chalan s vášňou pre počítače, športové videohry, najmä MotoGP a futbal. Ráno trénujem, popoludnie trávim pred počítačom, vytváram obsah, čítam a hrám. Vytváranie obsahu znamená vytvárať zábavu pre ľudí a decká v rovnakom veku ako ja alebo ešte mladšie. Hral som s ľuďmi z celého sveta: z USA, Ruska, Francúzska, Nemecka, Anglicka a Španielska a samozrejme Talianska. Čo sa týka budúcich cieľov, myslím si, že jediné, čo treba, je zostať šťastný a mať vždy pozitívnu energiu, dôležité je vážiť si seba a ostatných, aby sme robili dobro.“
Pápež odpovedá:
„Pozri, počúval som ťa a ty si si naozaj vytvoril istý spôsob života a kontakt s ľuďmi, ale je to sterilný kontakt. Taký, ako majú ľudia v ochrannej liečbe, ktorí sa pozerajú na členov rodiny za sklom. Máš sterilný kontakt so životom a chýba ti len jedno: horizont… Vieš, bez horizontu sa nedá žiť. Časom skončíš znudený sám sebou. A daj si pozor, aby nebolo neskoro, keď sa to stane. Maj aspoň tú skúsenosť, že sa nudíš sám so sebou, keď príde čas vrátiť sa na cestu. Prosím ťa, potrebuješ horizont! Otvor okno, bez horizontu sa nedá pochopiť život. Bojíš sa, aby sa ti nedostalo nejakého zla, ale to zlo, ktoré dostávaš teraz, je hrozné, chápeš? Pretože máš sterilný kontakt so životom. Je to, akoby si jedol veci bez chuti… Tvoj život je bez poézie, vieš? Pozri sa na horizont a choď vpred.“