21.5.2023Regina Caeli: Nanebovstúpenie je oslavou prevzatia neba
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách slávi Nanebovstúpenie Pána. Je to sviatok, ktorý dobre poznáme, ale môže v nás vyvolať zopár otázok, prinajmenšom dve. Prvou otázkou je: prečo máme oslavovať Ježišov odchod zo zeme? Mohlo by sa nám zdať, že jeho odchod je smutnou chvíľou, nie niečím čomu sa treba radovať! Prečo oslavovať odchod? To je prvá otázka. A druhou otázkou je: čo Ježiš teraz robí v nebi? Prvá otázka je: prečo oslavovať? Druhá: čo robí Ježiš v nebi?
Prečo oslavujeme? Pretože s nanebovstúpením sa udialo niečo nové a krásne: Ježiš vzal do neba našu ľudskú prirodzenosť. Naše telo je v nebi – a to prvý krát – čiže ho priniesol k Bohu. To človečenstvo, ktoré si vzal na zemi, nezostalo tu. Zmŕtvychvstalý Ježiš nebol duch, to nie, mal svoje ľudské telo, mäso, kosti, všetko, čo v Bohu bude navždy. Môžeme povedať, že od nanebovstúpenia sa sám Boh „zmenil“: odvtedy nie je už len duchom, ale keďže nás miluje, nosí v sebe aj samotné naše telo, naše človečenstvo! Tým je naznačené miesto, ktoré nám prislúcha, tam je náš cieľ.
Jeden staroveký otec vo viere napísal takto: „Je to nádherná správa! Ten, ktorý sa pre nás stal človekom […], aby nás urobil svojimi bratmi, predstupuje ako človek pred Otca, aby vzal so sebou všetkých, ktorí sú s ním spojení“ (sv. Gregor Nysský, Rozprava o Kristovom zmŕtvychvstaní, 1). Dnes slávime „prevzatie neba“: Ježiš sa vracia k Otcovi, ale s našou ľudskou prirodzenosťou. A tak je nebo už tak trochu naším. Ježiš otvoril dvere a jeho telo je tam.Druhá otázka bola: Čo robí Ježiš v nebi?Zastáva sa nás pred Otcom, neustále mu ukazuje naše človečenstvo a ukazuje mu rany. Páči sa mi myšlienka, že Ježiš sa takto modlí pred Otcom a ukazuje mu rany. „Toto som vytrpel pre ľudí: urob niečo!“. Ukazuje mu cenu vykúpenia a Otec je dojatý. O tomto rád premýšľam. Takto sa modlí Ježiš. On nás teda nenechal samých.
V skutočnosti nám pred svojím nanebovstúpením povedal, ako nám to podáva dnešné evanjelium: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Je stále s nami, hľadí na nás, je „stále živý, aby sa prihováral“ (Hebr 7, 25) za nás. Ukazuje Otcovi rany, ktoré vytrpel za nás. Jedným slovom, prihovára sa; je na tom najlepšom „mieste“, pred svojím a naším Otcom, aby sa za nás prihováral.
Príhovor je niečo zásadné. Táto viera je užitočná aj pre nás: pomáha nám nestrácať nádej, nestrácať odvahu. Pred Otcom je niekto, kto mu ukazuje rany a prihovára sa.
Nebeská Kráľovná nech nám pomáha, aby sme sa prihovárali so silou modlitby.