19.2.2023 Anjel Pána: Láska lieči rany
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Slová, ktoré nám Ježiš adresuje v evanjeliu tejto nedele, sú náročné a zdajú sa byť paradoxné: vyzýva nás, aby sme nastavili druhé líce a milovali aj svojich nepriateľov (porov. Mt 5,38-48). Je pre nás normálne milovať tých, ktorí nás milujú, a byť priateľmi s tými, ktorí sú našimi priateľmi; Ježiš nás však provokuje slovami: Ak takto konáte, „čo zvláštne robíte?“ (v. 47). Čo mimoriadne robíte? To je bod, na ktorý by som dnes chcel upriamiť vašu pozornosť na toto, čo mimoriadne robíte?
https://www.facebook.com/plugins/post.php?href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fvaticannews.sk%2Fposts%2Fpfbid09Mzm4iCMJdkdAG1B7PDcj7Hgk95oQwpXJwQZkfbFDha2Arka8guHnXmEtgMhpkdSl&show_text=true&width=500 „Mimoriadne“ je to, čo prekračuje hranice obvyklého, čo presahuje bežné postupy a normálne kalkulácie diktované obozretnosťou. Vo všeobecnosti sa snažíme mať všetko celkom v poriadku a pod kontrolou, aby to zodpovedalo našim očakávaniam, podľa našej miery, hovoríme: so strachom, žeby sme sa nedočkali opätovania alebo aby sme sa príliš nevystavovali a potom boli sklamaní, radšej milujeme len tých, ktorí nás milujú, robíme dobre len tým, ktorí sú dobrí k nám, sme štedrí len k tým, ktorí nám to môžu vrátiť; a tým, ktorí sa k nám správajú zle, odpovedáme rovnakou mincou, takto sme všetci v rovnováhe. Ale Pán nás varuje: to nestačí! Povedali by sme: toto nie je kresťanské.
Ak zostaneme v tom bežnom, vo vyvažovaní medzi dávaním a prijímaním, veci sa nezmenia. Ak by sa Boh riadil touto logikou, nemali by sme nádej na spásu! Ale, našťastie pre nás, Božia láska je vždy „mimoriadna“, presahuje bežné kritériá, podľa ktorých my ľudia žijeme svoje vzťahy.
Ježišove slová sú teda pre nás výzvou. Zatiaľ čo my sa snažíme zostať v bežnom utilitárnom uvažovaní, On nás žiada, aby sme sa otvorili mimoriadnej, mimoriadne nezištnej láske; zatiaľ čo my sa vždy snažíme mať vyrovnané výpočty, Kristus nás podnecuje, aby sme žili nerovnováhu lásky. Ježiš nie je dobrý účtovník: to nie je. Vždy miluje bez rovnováhy. Nečudujme sa tomu.
Keby Boh nebol v tomto nerovnovážny, nikdy by sme neboli spasení: je to nerovnováha kríža, ktorá nás zachránila! Ježiš by nás neprišiel hľadať, keď sme boli stratení a vzdialení, nemiloval by nás až do konca, neobjal by kríž za nás, čo sme si to nezaslúžili a nemohli sme mu za to nič dať. Ako píše apoštol Pavol, „sotvakto zomrie za spravodlivého, hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť.
Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešnici“ (Rim 5,7 – 8). Teda Boh nás miluje, zatiaľ čo sme hriešni; nie preto, že sme dobrí alebo schopní mu niečo vrátiť. Bratia a sestry, Božia láska je láska vždy nadmernou, vždy nad rámec výpočtov, vždy neúmerná. A dnes nás žiada, aby sme takto žili, pretože len tak budeme o ňom skutočne svedčiť.
Bratia a sestry, Pán nám navrhuje, aby sme vystúpili z logiky návratnosti a nemerali lásku na váhach kalkulácií a výhod. Pozýva nás neodpovedať zlom na zlo, odvážiť sa odpovedať dobrom, riskovať v darovaní, aj keď za to dostaneme málo alebo nič. Lebo práve táto láska pomaly premieňa konflikty, skracuje vzdialenosti, prekonáva nepriateľstvá a lieči rany nenávisti.
Teda môžeme sa sami seba spýtať, každý jeden z nás: riadim sa vo svojom živote logikou návratnosti alebo logikou nezištnosti, lebo Boh sa riadi logikou nezištnosti? Mimoriadna Kristova láska nie je ľahká, ale je možná, pretože on sám nám pomáha tým, že nám dáva svojho Ducha, svoju lásku bez miery.
Prosme Pannu Máriu, ktorá tým, že dala Bohu svoje „áno“ bez vypočítavosti, dovolila mu, aby ju urobil majstrovským dielom svojej milosti.