17.9.2023 Anjel Pána: Bez odpustenia niet nádeje
Evanjelium nám dnes hovorí o odpustení (porov. Mt 18, 21-35). Peter sa pýta Ježiša: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ (v. 21).
Sedem je v Biblii číslo, ktoré označuje plnosť, a tak je Peter v predpokladoch svojej otázky veľmi veľkorysý. Ježiš však ide ďalej a odpovedá mu: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz“ (v. 22). Hovorí mu, teda, že keď sa odpúšťa, nekalkuluje sa, ale je dobré odpúšťať všetko a vždy! Presne tak, ako to robí Boh s nami a ako sú povolaní robiť tí, ktorí vysluhujú Božie odpustenie: odpúšťať vždy. Kňazom, spovedníkom hovorím často: vždy odpúšťajte tak, ako odpúšťa Boh.
Ježiš potom túto skutočnosť opísal podobenstvom, ktoré súvisí s číslami. Istý kráľ po prosbe odpúšťa sluhovi dlh vo výške 10 tis. talentov: ide o prehnanú, obrovskú hodnotu, ktorá sa pohybuje od 200 do 500 ton striebra, je to prehnané. Bol to dlh, ktorý sa nedal vyrovnať ani celoživotnou prácou: a predsa ten pán, ktorý nám pripomína Boha Otca, ho odpúšťa z číreho „súcitu“ (v. 27). Také je Božie srdce: vždy odpúšťa, pretože Boh je súcitný. Nezabúdajme, aký je Boh: je blízky, súcitný a nežný; taký je Boží spôsob bytia.
Potom však tento sluha, ktorému bol dlh odpustený, neprejavuje milosrdenstvo voči spolusluhovi, ktorý mu dlhuje 100 denárov. Aj to je značná suma, ktorá sa rovná asi trojmesačnej mzde – akoby chcel povedať, že vzájomné odpustenie niečo stojí! – ale vôbec sa nedá porovnať s predchádzajúcim číslom, s tým, ktoré pán odpustil.
Ježišovo posolstvo je jasné: Boh odpúšťa nevyčísliteľným spôsobom, presahujúcim každú mieru. On je taký, koná z lásky a nezištne. Boh sa nedá kúpiť, Boh je zadarmo, je celý bezodplatný. Nemôžeme sa mu odplatiť, ale keď odpúšťame svojmu bratovi alebo sestre, napodobňujeme ho. Odpustenie teda nie je dobrý skutok, ktorý človek môže urobiť alebo neurobiť: odpustenie je základná podmienka pre kresťanov. Každému z nás je v skutočnosti „odpustené“: nezabudnime na to, bolo nám odpustené. Boh za nás dal svoj život a my mu nijako nemôžeme vynahradiť jeho milosrdenstvo, ktoré nikdy neodstraňuje zo svojho srdca. Avšak tým, že odpovedáme na jeho nezištnosť, teda tým, že si navzájom odpúšťame, môžeme o ňom vydávať svedectvo a rozsievať okolo seba nový život. Lebo bez odpustenia niet nádeje, bez odpustenia niet pokoja. Odpustenie je kyslík, ktorý čistí vzduch znečistený nenávisťou, odpustenie je protilátka, ktorá lieči jed zášti, je to cesta, ako zneškodniť hnev a vyliečiť toľko chorôb srdca, ktoré zamorujú spoločnosť.
Pýtajme sa teda: Verím, že som od Boha dostal dar nesmierneho odpustenia? Cítim radosť z toho, že viem, že On je vždy pripravený odpustiť mi, keď padnem, aj keď iní neodpustia, aj keď ani ja sám si nedokážem odpustiť? On odpúšťa, verím, že On odpúšťa? A potom: dokážem ja na oplátku odpustiť tým, ktorí mi ublížili? V tejto súvislosti by som vám chcel navrhnúť malé cvičenie: skúsme si teraz každý z nás spomenúť na človeka, ktorý nám ublížil, a poprosme Pána o silu odpustiť mu. A odpusťme mu z lásky k Pánovi: bratia a sestry, prospeje nám to, vráti nám to pokoj do sŕdc.
Mária, Matka milosrdenstva, nech nám pomáha prijímať Božiu milosť a odpúšťať si navzájom.