15.4.2023 Pápež španielskej nadácii: Ste Ježišovými rukami, keď pracujete spoločne
Na životnej ceste a rovnako aj na krížovej ceste máme všetci svoju prácu, každý má svoju úlohu. O tejto téme hovoril pápež František členom nadácie „Madre de la Esperanza de Talavera de la Reina“ (Matka nádeje z Talavery de la Reina)
Päťdesiat rokov, ktoré ste spoločne pracovali a rástli.–
„Životná cesta je ako tá krížová cesta, ktorú každoročne organizujete, aby ste sprevádzali Ježiša z Nazareta. Na jednej strane je potrebné mnohé veci pripraviť, počúvať, učiť sa, experimentovať; napokon si navzájom pomáhať, veľmi často s pokorou uznať, že to sami nezvládneme. Potom je potrebné prosiť Pána o odvahu vyjsť do ulíc a niesť jeho obraz, aby ho všetci mohli kontemplovať. A tak prinášate Ježiša druhým, aj keď si to neuvedomujete, svojimi gestami, piesňami, modlitbami. Vidíte, aké krásne je byť Ježišovými svedkami v našej malosti, byť misionármi jeho milosrdenstva, byť misionármi jeho lásky!“Potom Svätý Otec uviedol, že videl jednu fotografiu z krížovej cesty, ktorú organizujú, bol na nej zajatý Ježiš, mal zviazané ruky a tiež vyšitý kríž do malého škapuliara. Pápež vysvetlil, že v tejto súvislosti nám Ježiš pripomína, že mnohí bratia a sestry okolo nás sa necítia byť schopní robiť veci tak ako ostatní a veria, že majú zviazané ruky. Ale nie je to tak, dodal pápež:
„(…) Všetci, spolu s Ježišom, môžeme urobiť veľa dobrých vecí. Takto ste Ježišovými rukami, keď spoločne pracujete. Ste tiež jeho nohami, jeho hlasom, jeho Srdcom, keď sa idete s ostatnými podeliť o radosť zo stretnutia s ním. (…) A náš kríž teda úsilie, trpezlivosť či námaha potom vyúsťujú do krásneho umeleckého diela plného farieb a nádeje, ktorá keď žiari v našich srdciach dáva nám silu a povzbudzuje nás ísť vpred.“
Audienciu španielskej delegácie Svätý Otec napokon uzavrel prianím, aby takéto nesenie kríža bolo ich „cieľom aspoň počas nasledujúcich päťdesiatich rokov: spoločne pracovať a s radosťou ďakovať, pretože Ježiš si nás vyvolil pre toto veľké poslanie.“
15.4.2023 Pápež František: Ste malým nástrojom vo veľkých Božích rukách
Pápež František dnes v sobotu 15. Apríla prijal na osobitnej audiencii pútnikov z diecézy Crema na audiencii v Aule Pavla VI.
Vo svojom príhovore vyše dvetisíc pútnikom pápež zdôraznil tri hlavné cnosti misionára otca Alfréda, ktorými sú pokora, radosť a údiv. Stretnutie časovo zhoduje so 70. výročím mučeníckej smrti blahoslaveného otca Alfréda Cremonesiho, misionára z Cremony, ktorý bol zavraždený v Mjanmarsku práve 7. februára 1953.
Pápež ďalej pripomenul miesto mučeníckej smrti blahoslaveného Cremonesiho, ktoré sa nazývalo Donoku, dnešný Khyaukpon, „v tejto horskej dedine, kde otec Cremonesi pôsobil väčšinu svojho života“, a je to miesto, kam sa niekoľkokrát vrátil „napriek tisícom ťažkostí a nebezpečenstiev, aby bol nablízku svojmu ľudu a budoval a obnovoval to, čo vojna a násilie naďalej ničili“.
„Ako viete, je to nepokojná krajina, nosím ju vo svojom srdci a pozývam vás modliť sa za ňu, vyprosujme od Boha dar pokoja.“
Pápež František vyzdvihol vlastnosti blahoslaveného, vychádzal z toho, čo sa výrazne vynáralo z jeho charakteru, z charizmy s mnohými cnosťami typickými pre jeho krajinu:
„U otca Alfréda bola pozoruhodná jeho húževnatosť s akou vykonával svoju službu, bez vypočítavosti a vôbec sa nešetril, obetoval sa pre dobro ľudí, ktorí mu boli zverení, veriacich i neveriacich, katolíkov i nekatolíkov. Univerzálny človek pre všetkých. Určite takto príkladným spôsobom stelesňoval pevné cnosti svojej krajiny: pevnú zbožnosť, veľkodušnú prácu, jednoduchý život a misionársky zápal.“
Rímsky biskup potom vyzdvihol odvahu blahoslaveného, jeho lásku k maličkým, jeho schopnosť pokračovať v práci pre dobro až po mučeníctvo:
„Venoval sa výchove mladých a nenechal sa zastrašiť ani odradiť nepochopením a násilným odporom, až po guľometnú paľbu, ktorá ho usmrtila.“
Odkaz zverený všetkým kresťanom
Pápež potom upozornil na skutočnosť, že ani extrémne násilie, zabitie otca Cremonesiho, nezabránilo šíreniu jeho posolstva pokoja a neumlčalo jeho hlas:
Naďalej hovorí prostredníctvom tých, ktorí išli v jeho stopách. (…) Misijný hlas otca Alfreda však nie je zverený len im: je zverený nám všetkým, vám všetkým, vašim slovám a predovšetkým vašej skúsenosti ako kresťanského spoločenstva.“
Pápež ďalej pripomenul citát zo spisov, ktoré zanechal otec Alfrédo: „My misionári sme vlastne nič. Naša práca je najtajomnejšia a najúžasnejšia, je daná človeku, nie aby ju vykonával, ale aby ju videl: vidieť duše, ako sa obracajú, je väčší zázrak, ako akýkoľvek iný zázrak“.
Hlavné posolstvo života otca Alfréda Svätý Otec zhrnul tromi slovami: pokora, radosť a údiv a povedal, že je dôležité mať:
„Pokorné vedomie, že ste malým nástrojom vo veľkých Božích rukách; radosť z vykonávania «zázračného diela» tým, že bratov a sestry zbližujete s Ježišom; úžas pred tým, čo sám Pán koná v tých, ktorí ho stretávajú a prijímajú.“