13.12.2023 Katechéza o evanjelizačnom nadšení (30): Effata, otvor sa, Cirkev!
Mk 7,31-35)
Drahí bratia a sestry, dnes uzatvárame cyklus venovaný apoštolskej horlivosti, v ktorom sme sa nechali inšpirovať Božím slovom, aby sme pomohli rozvíjať nadšenie pre ohlasovanie evanjelia. A to sa týka každého kresťana. Pripomeňme, že pri krste celebrant (v Taliansku, pozn. prekl.) hovorí, dotýkajúc sa uší a pier krstených: „Nech ti Pán Ježiš, ktorý dal hluchým sluch a nemým hlas, dopraje, aby si čoskoro začul jeho slovo a vyznával svoju vieru.“
Počuli sme už o Ježišovom zázraku. Evanjelista Marek opisuje, kde sa to stalo: „Pri Galilejskom mori…“ (Mk 7, 31). Čo majú tieto územia spoločné? To, že boli obývané prevažne pohanmi. Neboli to územia obývané Židmi, ale prevažne pohanmi. Učeníci vyšli s Ježišom, ktorý je schopný otvoriť uši a ústa. Hluchota a nemota je v Biblii metaforická a označuje uzavretosť voči Božím volaniam. Existuje fyzická hluchota, ale v Biblii sa považuje za hluchého voči Božiemu slovu ten, kto je nemý, pretože nedovzdáva Božie slovo.
Ďalší znak je tiež príznačný: evanjelium podáva správu o Ježišovom rozhodujúcom slove v aramejčine effata, ktoré znamená „otvor sa“, nech sa otvoria uši, nech sa rozviaže jazyk a je výzvou adresovanou ani nie tak hluchonemým, ktorí ho nemohli počuť, ale práve učeníkom tej doby a všetkých čias. Aj my, ktorí sme v krste prijali effata od Ducha Svätého, sme pozvaní otvoriť sa. „Otvor sa“, hovorí Ježiš každému veriacemu a svojej Cirkvi: otvor sa, pretože posolstvo evanjelia ťa potrebuje, aby mohlo byť ohlasované, a aby sa o ňom svedčilo!Táto skutočnosť nás núti zamyslieť sa aj nad postojom kresťana: kresťan musí byť otvorený pre Božie slovo a pre službu druhým. Uzavretí kresťania končia vždy zle, pretože to nie sú kresťania, ale ideológovia, ideológovia uzavretosti. Kresťan musí byť otvorený pre ohlasovanie Slova, pre prijímanie bratov a sestier. A preto je toto „effatà“, toto „otvoriť sa“, pozvaním pre nás všetkých, aby sme sa otvorili.
Aj na konci evanjelia nám Ježiš odovzdáva svoju misionársku túžbu: choďte na kraj sveta, choďte a paste, choďte a hlásajte evanjelium.
Bratia, sestry, nech sa všetci, pretože sme prijali krst, cítime byť povolaní svedčiť o Ježišovi a ohlasovať ho. A prosme o milosť, aby sme ako Cirkev dokázali uskutočniť pastoračné a misionárske obrátenie. Pán sa na brehu Galilejského jazera spýtal Petra, či ho miluje, a potom ho požiadal, aby pásol jeho ovce (porov. v. 15 – 17). Aj my si položme túto otázku: naozaj milujem Pána do takej miery, že ho chcem ohlasovať? Chcem sa stať jeho svedkom, alebo sa uspokojím s tým, že som jeho učeníkom? Beriem si k srdcu ľudí, ktorých stretávam, privádzam ich k Ježišovi v modlitbe? Chcem urobiť niečo, aby radosť z evanjelia, ktorá premenila môj život, urobila ich život krajším? Zamyslime sa nad tým, premýšľajme o týchto otázkach a pokračujme v našom svedectve.