12.5.2023 Cíťte sa povolaní k veľkej úlohe obnoviť nádej – pápež František„
Pôrodnosť detí je hlavným ukazovateľom na meranie nádeje národa. Ak sa ich rodí málo, znamená to, že nádej je malá. A to má dôsledky nielen z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, ale podkopáva to aj dôveru v budúcnosť.“ To sú slová pápeža Františka z jeho posolstva účastníkom stretnutia na tému demografickej krízy v Taliansku, ktoré sa konalo v piatok 12. mája vo Večnom meste.
„Dozvedel som sa, že minulý rok Taliansko dosiahlo historicky najnižší počet narodených detí: len 393 000 novorodencov. To je údaj, ktorý prezrádza veľké obavy o zajtrajšok. V súčasnosti sa príchod detí na svet vníma ako záväzok, ktorý musia znášať rodiny. A to, žiaľ, podmieňuje mentalitu mladších generácií, ktoré vyrastajú v neistote, ak nie v rozčarovaní a strachu. Žijú v spoločenskej atmosfére, v ktorej sa založenie rodiny mení na obrovské úsilie namiesto toho, aby bolo spoločnou hodnotou, ktorú všetci uznávajú a podporujú.“
„Azda nikdy predtým sa budúcnosť nezdala taká neistá ako v tomto období, uprostred vojen, pandémií, masového vysídľovania a klimatických kríz. Priatelia, je neistá, nielenže sa nám to zdá: je neistou. Všetko ide rýchlo a aj nadobudnuté istoty rýchlo strácame. Rýchlosť okolo nás v skutočnosti zvyšuje krehkosť, ktorú nosíme v sebe. A v tomto kontexte neistoty a krehkosti zažívajú mladé generácie viac ako ktokoľvek iný pocit neistoty, takže zajtrajšok sa im zdá ako hora, ktorá sa nedá zdolať.“V príhovore nadviazal pápež aj na slová Giorgie Meloniovej:
„Pani premiérka hovorila o „kríze“, čo je kľúčové slovo, ale pamätajme na dve veci týkajúce sa krízy: z krízy nevychádzame sami, buď vyjdeme všetci, alebo nevyjdeme. A z krízy nevychádzame rovnakí: vychádzame z nej buď lepší alebo horší.
Na srdci Svätého Otca leží výzva týkajúca sa pôrodnosti, pretože je otázkou nádeje a tak dodal:
„Ale pozor, nádej nie je, ako sa často myslí len optimizmus, nie je to iba nejasný pozitívny pocit z budúcnosti. Ktosi povie: «Ach, vy ste pozitívny muž, pozitívna žena, bravo!» Nie, nádej je niečo iné. Nie je to len ilúzia alebo emócia, ktorú pociťujete, ale je to konkrétna cnosť. Je to životný postoj. A súvisí s konkrétnymi rozhodnutiami. Nádej sa živí angažovanosťou každého človeka za dobro, rastie, keď cítime, že sa zúčastňujeme a podieľame na tom, aby sme dali zmysel vlastnému životu a životu iných. Živenie nádeje je teda sociálnou, intelektuálnou, umeleckou a politickou činnosťou v najvyššom zmysle slova; je to dávanie svojich schopností a zdrojov do služieb spoločného dobra, je to zasievanie budúcnosti.“
Je dobré, že sa tu stretávajú politici, podnikatelia, bankári, športovci, umelci, žurnalisti, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, ako prejsť od zimy k demografickej jari.“ (…)„Vám, ktorí ste tu, aby ste našli dobré riešenia, ovocie svojej profesionality a odbornosti, by som chcel povedať: cíťte sa povolaní k veľkej úlohe obnoviť nádej, spustiť procesy, ktoré dajú impulz a život Taliansku, Európe a svetu. Nech nám prinesú veľa detí. Ďakujem vám.“