11.5.2025 Homília pápeža Leva XIV.: Je potrebné počúvať a budovať mosty
Dnes ráno, v nedeľu 11. mája, slávil Svätý Otec Lev XIV. svätú omšu vo Vatikánskej krypte pri oltári v blízkosti hrobu apoštola Petra.
Začnem po anglicky a potom poviem niekoľko slov po taliansky.
Evanjelium, ktoré sme práve počuli na túto Nedeľu Dobrého pastiera: Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony ma nasledujú.
Myslím na Dobrého pastiera, osobitne v túto nedeľu, ktorá má vo veľkonočnom období taký výnimočný význam. Keď slávime začiatok tohto nového poslania služby, do ktorej ma Cirkev povolala, niet lepšieho príkladu ako Ježiš Kristus, ktorému odovzdávame svoj život a na ktorom sme závislí. Ježiš Kristus, ktorého nasledujeme – on je Dobrý pastier a on nám dáva život: cestu, pravdu a život. Preto dnes slávime túto chvíľu s radosťou a z hĺbky srdca vám ďakujem za vašu prítomnosť.
Dnes je Deň matiek. Myslím, že je tu prítomná len jedna mama: šťastný Deň matiek! Jedným z najkrajších prejavov Božej lásky je láska, ktorú matky vylievajú najmä na svoje deti a vnúčatá.
Táto nedeľa je výnimočná z viacerých dôvodov – prvým, ktorý by som spomenul, sú povolania. Počas nedávnej práce kardinálov, pred voľbou nového pápeža i po nej, sme veľa hovorili o povolaniach v Cirkvi a o tom, aké dôležité je, aby sme ich všetci spoločne hľadali. Predovšetkým tým, že dávame dobrý príklad svojím životom – s radosťou, žijúc radosť evanjelia. Nie tak, že druhých odrádzame, ale naopak, hľadáme spôsoby, ako povzbudiť mladých ľudí, aby počuli Pánov hlas, nasledovali ho a slúžili v Cirkvi. „Ja som dobrý pastier,“ hovorí nám.
A teraz pridám ešte zopár slov aj po taliansky, pretože toto poslanie, ktoré nesieme, sa už netýka len jednej diecézy, ale celej Cirkvi: tento univerzálny duch je veľmi dôležitý. Nachádzame ho aj v prvom čítaní, ktoré sme počuli (Sk 13,14.43–52). Pavol a Barnabáš idú do Antiochie, najprv k Židom, ale tí nechcú počúvať Pánov hlas, a tak začnú ohlasovať evanjelium celému svetu – pohanom. Vydávajú sa, ako vieme, na veľké misijné dielo. Svätý Pavol príde až do Ríma, kde ho nakoniec aj zavŕši. Ďalší príklad svedectva dobrého pastiera. No zároveň je v tomto príklade aj veľmi osobné pozvanie pre nás všetkých: čo znamená ohlasovať evanjelium celému svetu.
Odvahu! Nebojte sa! Ježiš to vo svojom evanjeliu opakuje mnohokrát: „Nebojte sa!“ Treba mať odvahu pri svedectve, ktoré vydávame – slovom a najmä životom: darovaním života, službou, niekedy aj s veľkými obetami, aby sme naplno žili toto poslanie.
Videl som jednu krátku myšlienku, ktorá ma veľmi oslovila, lebo zaznieva aj v evanjeliu. V tomto zmysle sa niekto spýtal: „Keď premýšľaš o svojom živote, ako vysvetlíš, kam si sa dostal?“ Odpoveď, ktorú táto úvaha ponúka – a v istom zmysle je aj mojou odpoveďou – znie: počúvať. Aké dôležité je počúvať! Ježiš hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas.“ Myslím si, že je nesmierne dôležité, aby sme sa všetci stále viac učili počúvať – aby sme vstúpili do dialógu. Najprv s Pánom: vždy počúvať Božie slovo. A potom aj načúvať druhým, vedieť budovať mosty, vedieť načúvať bez súdenia, nezatvárať dvere v domnienke, že my máme celú pravdu a nikto nám nemá čo povedať. Je veľmi dôležité počúvať Pánov hlas, počúvať sa navzájom v tomto dialógu a vnímať, kam nás Pán volá.
Kráčajme spolu v Cirkvi a prosme Pána, aby nám dal túto milosť: schopnosť počúvať jeho slovo a slúžiť celému jeho ľudu.