11.12.2022 O Bohu nikdy nevieme všetko- Anjel Pána v nedeľu Gaudete
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Evanjelium tejto tretej nedele Adventu nám hovorí o Jánovi Krstiteľovi, ktorý zatiaľ čo sa nachádza vo väzení, posiela svojich učeníkov, aby sa Ježiša opýtali: «Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?» (Mt 11,3). Totiž, keď Ján počuje o Ježišových skutkoch, zmocňujú sa ho pochybnosti, či je naozaj Mesiáš, alebo nie. Mal totiž predstavu o prísnom Mesiášovi, ktorý príde a mocou nastolí spravodlivosť s potrestaním hriešnikov. Teraz, naopak, Ježiš slovami a činmi spolucíti so všetkými, v jeho počínaní má ústredné miesto milosrdenstvo, ktoré odpúšťa a skrze ktoré «slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium» (v. 5). Osoží nám však, keď si túto krízu Jána Krstiteľa všimneme, pretože môže povedať niečo dôležité aj nám.
Text zdôrazňuje, že Ján sa nachádza vo väzení, a to nás okrem fyzického miesta vedie aj k myšlienke na vnútornú situáciu, ktorú prežíva: vo väzení je temnota, nedá sa tam jasne vidieť ani mať nadhľad. V skutočnosti Ján Krstiteľ už nedokáže vnímať Ježiša ako očakávaného Mesiáša. Napadnú ho pochybnosti a posiela učeníkov, aby to preverili: „Choďte pozrieť, či je to Mesiáš, alebo nie.“ Sme prekvapení, že sa to stalo Jánovi, ktorý pokrstil Ježiša v Jordáne a učeníkom ho označil za Božieho Baránka (porov. Jn 1,29). To však znamená, že aj ten najväčší veriaci prechádza tunelom pochybností.
A to nie je zlé, naopak, niekedy je to nevyhnutné pre duchovný rast: pomáha nám to pochopiť, že Boh je vždy väčší, než si ho predstavujeme; skutky, ktoré koná, sú prekvapujúce v porovnaní s našimi kalkuláciami; jeho konanie je odlišné, vždy, presahuje naše potreby a naše očakávania; a preto ho nikdy nesmieme prestať hľadať a obracať sa k jeho pravej tvári. Jeden veľký teológ povedal, že Boha «je potrebné znovuobjavovať postupne na etapy… neraz i v domnení, že ho strácame» (H. de Lubac, Po Božích cestách, Miláno, 2008, 25).
Takto to robí Ján Krstiteľ: v pochybnostiach ho opätovne hľadá, vypytuje sa ho, „diskutuje“ s ním a nakoniec ho znovu objaví. Ján, ktorého Ježiš označil za najväčšieho spomedzi tých, čo sa narodili zo ženy (porov. Mt 11,11), nás skrátka učí, aby sme Boha neuzatvárali do našich schém. To je vždy nebezpečenstvo, pokušenie: vytvoriť si Boha podľa našej miery, Boha na použitie. A Boh je niečo iné.
Bratia a sestry, aj my sa neraz môžeme ocitať v jeho situácii, vo vnútornom väzení, neschopní rozpoznať novosť Pána, ktorého možno držíme v zajatí domýšľavosti, že o ňom už všetko vieme. Drahí bratia a sestry, o Bohu nikdy nevieme všetko, nikdy! Možno máme v mysli mocného Boha, ktorý si robí, čo chce, namiesto Boha pokornej miernosti, Boha milosrdenstva a lásky, ktorý vždy zasahuje a zároveň rešpektuje našu slobodu a naše rozhodnutia. Možno by sme sa ho aj my chceli opýtať: „Si to naozaj Ty, taký pokorný, Boh, ktorý nás prichádza zachrániť?“. A niečo podobné sa nám môže stať aj v prípade našich bratov a sestier: máme svoje vlastné predstavy, predsudky, a dávame druhým – najmä tým, ktorých vnímame ako odlišných – rigídne nálepky.
Advent je teda časom prevrátenia perspektív, keď máme zostať žasnúť pred veľkosťou Božieho milosrdenstva. Úžas: Boh vždy udivuje. – Videli sme to pred chvíľou v [televíznom] programe „A Sua immagine“ (Na Jeho obraz), kde hovorili o žasnutí. – Boh je vždy ten, kto v tebe vzbudzuje úžas. Advent je čas, v ktorom sa prípravou jasličiek pre Ježiška nanovo učíme, kto je náš Pán; čas, v ktorom sa vymaňujeme z určitých schém, z určitých predsudkov voči Bohu a voči bratom a sestrám. Advent je čas, v ktorom skôr než by sme mali myslieť na darčeky pre seba, môžeme obdariť potešujúcimi slovami a skutkami toho, kto je zranený, ako to robil Ježiš so slepými, hluchými a chromými.
Nech nás Panna Mária ako matka vezme za ruku v týchto dňoch prípravy na Vianoce a pomôže nám rozpoznať v nepatrnosti Dieťaťa veľkosť Boha, ktorý prichádza.