9.10.2017 Ranná homília: Objavme Kristovo tajomstvo v príbehu Dobrého Samaritána
– Pomáhať zdvihnúť sa tým, ktorí to potrebujú, tak ako to robil samotný Kristus, ktorý „naďalej platí“ za nás. Nad takýmto postojom k ľuďom sa zamýšľal pápež František vo svojej dnešnej rannej homílii v Dome sv. Marty. Vychádzal z dnešného Evanjelia, v ktorom Ježiš rozpráva podobenstvo o Dobrom Samaritánovi (Lk 10,25-37), ktorý sa na rozdiel od kňaza a levitu zastavil, aby pomohol človeku dokaličenému zbojníkmi.
V podobenstve je šesť „postáv“: zbojníci, polomŕtvy človek, kňaz, levita, hostinský a Samaritán, pohan, ktorý nebol z hebrejského národa. Kristus vždy odpovedá spôsobom, ktorý je presahujúci. V tomto prípade príbehom, ktorý chce vysvetliť tajomstvo jeho samého, „Ježišovo tajomstvo“.
Pápež František pripomenul, že podobenstvo zobrazuje postoje, s ktorými sa možno bežne stretnúť. Zbojníci sa obohatili a osud obete ich už vôbec netrápi. Kňaz, „ktorý mal byť Božím mužom“, ako aj levita, ktorý mal blízko k Zákonu, obchádzajú človeka, ktorý má život na pokraji:
„Je to postoj veľmi rozšírený medzi nami: zbadať nešťastie, vidieť niečo desivé, a prejsť povedľa. A potom si prečítať o tom v novinách, doplnené trošku o škandál a senzáciu. Naopak, tento pohan, hriešnik, ktorý cestoval, ‚ho uvidel a neobišiel ho: bolo mu ho ľúto’. Lukáš to opisuje dobre: ‚uvidel ho, mal s ním súcit, pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich’. Ale nenechal ho tam s pomyslením: ‚urobil som čo som mal a idem si po svojom‘. Nie.“
Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Ďalší deň, keď musel odísť za svojimi povinnosťami, zaplatil hostinskému, aby sa o neho postaral, s uistením, že ak by minul viac „ako tie dva denáre“, zaplatí mu to na spiatočnej ceste. Toto je to „tajomstvo Krista“, že „sa stal sluhom, uponížil sa, zriekol sa seba samého a zomrel pre nás“. Ježiš „nás neobišiel, prišiel k nám, smrteľne zraneným, postaral sa o nás, zaplatil za nás a platí naďalej“ a „zaplatí, keď príde druhý raz“, tak ako „už zaplatil“. Týmto tajomstvom Ježiš odpovedá znalcovi Zákona, ktorý ho chcel skúšať. Ježiš je Dobrým Samaritánom a pozýva toho človeka konať rovnako. „Nie je to príbeh pre deti, ale „tajomstvo Ježiša Krista
„A vnímajúc toto podobenstvo, pochopíme ešte viac hĺbku a šírku tajomstva Ježiša Krista. Znalec zákona odišiel mlčiac, plný hanby, nepochopil. Nepochopil Kristovo tajomstvo. Azda by pochopil ten ľudský princíp, ktorý nás približuje k chápaniu Kristovho tajomstva: to, že človek má na druhého hľadieť zhora nadol jedine vtedy, keď mu má pomôcť vstať. A ak niekto toto robí, je na správnej ceste, je na dobrej ceste smerom k Ježišovi“.
Svätý Otec poukázal aj na hostinského, ktorý „nič nechápal“, ale pocítil „úžas“, „úžas zo stretnutia s niekým, kto robí niečo také neslýchané“. Úžas hostinského je skutočným stretnutím s Ježišom. Odporúčal prečítať si text podobenstva z desiatej kapitoly Lukášovho evanjelia a položiť si otázku, aké je naše miesto v tomto príbehu:
„Čím som ja? Som zbojník, podvodník, skorumpovaný? Som tam zbojníkom? Som kňazom, čo pozerá, vidí, odvráti zrak bokom a ide ďalej? Alebo manažér, katolík, čo koná rovnako? Alebo som hriešnik? Niekto, kto má byť odsúdený pre vlastné hriechy? A prídem bližšie, stanem sa blížnym, postarám sa o toho, kto to potrebuje? Čo robím ja zoči-voči toľkým ranám, zoči-voči toľkým zraneným osobám, s ktorými sa dennodenne stretávam? Konám ako Ježiš? Stávam sa tým, kto slúži? Je pre nás dobré urobiť si túto reflexiu, čítajúc opakovane tento úryvok. Pretože tu sa ukazuje tajomstvo Ježiša Krista, ktorý prišiel pre nás hriešnikov, aby nás uzdravil a dal za nás život“.