28.10.2017 Pápež na stretnutí COMECE: Európe stojí na osobách, nie na číslach
Stretnutím s pápežom Františkom, prácou v diskusných skupinách a slávením eucharistie dnes pokračoval vo Vatikáne trojdňový medzinárodný kongres COMECE s názvom „Nanovo uvažovať nad Európou – (Re)thinking Europe – Kresťanský príspevok k budúcnosti Európskeho projektu
Myšlienky z príhovoru pápeža Františka účastníkom stretnutia COMECE
„Pre sv. Benedikta neexistujú roly, existujú osoby: nie sú tu adjektíva, ale substantíva. A to je práve jedna zo základných hodnôt, ktorú prinieslo kresťanstvo: zmysel pre osobu, stvorenú na Boží obraz. Na základe tohto princípu budú vystavané kláštory, ktoré sa stanú kolískou ľudského, kultúrneho, náboženského a dokonca aj ekonomického obrodenia kontinentu.
Prvý a azda najväčší prínos, ktorý kresťania môžu priniesť dnešnej Európe je pripomenúť jej, že nie je zbierkou čísel alebo inštitúcií, ale je utvorená z ľudských osôb.“
„Druhý prínos, ktorí kresťania môžu ponúknuť budúcnosti Európy je znovuobjavenie zmyslu príslušnosti ku spoločenstvu. (…) Spoločenstvo je tým najväčším protiliekom na individualizmus, ktorý charakterizuje našu dobu, na tú na Západe dnes rozšírenú tendenciu žiť a vnímať samých seba izolovane od druhých.“
„Pred druhými každý objavuje svoje prednosti i chyby; svoje silné stránky a svoje slabosti: inak povedané, objavuje svoju tvár, chápe svoju identitu.
Rodina, ako prvé spoločenstvo, ostáva tým najzákladnejším miestom tohto objavovania. Vyniká v nej rôznosť a zároveň je ponorená do jednoty. Rodina je harmonická jednota rozdielností medzi mužom a ženou, ktorá je o to pravdivejšia a hlbšia, o čo viac je plodná, schopná otvoriť sa pre život a pre druhých.“
„Ľudská osoba a spoločenstvo sú teda základmi Európy, na ktorej budovaní sa ako kresťania chceme a môžeme podieľať. Tehly takej stavby sa volajú dialóg, začlenenie, solidarita, rozvoj a mier.“
Pápež František ďalej pripomenul „pozitívnu a konštruktívnu úlohu, ktorú má vo všeobecnosti náboženstvo pri budovaní spoločnosti“. Varoval v tejto súvislosti pred šírením sa tzv. „unifikovaného myslenia“, ktoré v náboženstve vidí naopak ohrozenie.
„Uprednostňovať dialóg – akýkoľvek dialóg – je základnou zodpovednosťou politiky, a bohužiaľ, často badať, ako sa politika premieňa skôr na miesto stretu medzi protikladnými silami.“
„Dialóg sa nahrádza buď sterilnou konfrontáciou, ktorá môže dokonca ohroziť občianske spolunažívanie, alebo hegemóniou politickej moci, ktorá blokuje a zabraňuje skutočnému demokratickému životu. V jednom prípade sa ničia mosty a v tom druhom sa stavajú múry. A dnes Európa pozná oboje.“
Svätý Otec opakovane zdôraznil úlohu politiky v zameraní na dialóg a jej charakteristiku ako „najvyššiu službu spoločnému dobru, a nie ako zamestnanie či moc“. Pripomenul, že „politika nie je ,umením improvizácie’, ale vysokým vyjadrením sebazapierania a osobného odhodlania v prospech spoločenstva. Byť lídrom si vyžaduje štúdium, prípravu a skúsenosť.“
„Začlenenie nie je synonymom plochého vyrovnávania rozdielov. Naopak, autentické začlenenie je vtedy, ak sa dokážu oceniť rozdiely, prijímajúc ich ako spoločné a obohacujúce dedičstvo. V tejto perspektíve sú migranti viac zdrojom, než záťažou.“
„To však nie je v rozpore s povinnosťou každej vládnej autority riešiť migračnú otázku «s cnosťou vlastnou tomu, kto vládne, a tou je rozvážnosť», ktorá musí brať do úvahy rovnako potrebu mať otvorené srdce, ako aj možnosti pre plné integrovanie tých, ktorí prichádzajú do krajiny, na úrovni sociálnej, ekonomickej i politickej.“
„Samotní migranti zo svojej strany nesmú zanedbávať vážnu povinnosť poznať, rešpektovať a tiež asimilovať kultúru a tradície národa, ktorý ich prijíma.“
„Autor Listu Diognetovi tvrdí, že «čím je duša v tele, tým sú kresťania vo svete». V tejto dobe sú pozvaní prinavrátiť dušu Európe, aby obnovili jej svedomie, nie preto, aby obsadzovali priestory moci – toto by bol prozelytizmus -, ale aby animovali procesy, ktoré vytvoria nové dynamiky v spoločnosti.“