2.6. 2019 Pápež: Európsku úniu atakujú ideológie, sme za ňu zodpovední všetci
Spoluzodpovednosť za Európu nie je ako tancovať menuet
Nemecký novinár Lucas Wiegelmann konštatoval pápežov dôraz na bratstvo medzi národmi a jeho výzvy kráčať spoločne, ktoré zazneli počas návštevy Rumunska, no zároveň pripomenul, že v Európe rastie počet tých, čo netúžia po tomto bratstve, ale egoisticky dávajú prednosť izolácii a radšej chcú kráčať sami. Opýtal sa pápeža na jeho názor, prečo sa tak deje a čo by podľa neho Európa mala robiť, aby to zmenila.
„Európa musí spolu hovoriť. Európa nesmie povedať: „Veď sme zjednotení, teraz povedzme Bruselu: vy to tam zariaďte, vy to hýbte dopredu“. Nie. Všetci sme zodpovední za Európsku úniu, všetci.“
Rotujúce predsedníctvo v Európskej únii nie je podľa pápeža Františka nejaký formálny tanček:
Europa musí viesť vzájomný rozhovor. Evropa nemôže konštatovať „Sme spojenci, povieme v Bruseli, nech si teraz poradia sami, pokračovanie je na vás!“ Nie. Všetci sme zodpovední za Európsku úniu! Striedavé predsedníctvo Európskej únie nie je gesto zdvorilosti ako keď sa tancuje menuet, raz ty, raz ja. Nie. Je to symbol zodpovednosti za Európu, ktorú má každá z členských krajín. Ak si Európa nevšíma pozorne budúce výzvy, zvädne, bude ochabnutá.“
Zjednotená Európa potrebuje návrat k duchu zakladateľov
. Dovolil som si v Štrasburgu povedať, že cítim, ako Európa prestáva byť „Matkou Európou“ a stáva sa „babičkou Európou“. Zostarla. Prišla o túžbu po spoločnej práci. Možno si niekto v kútiku kladie otázku, či nenastal koniec tohto sedemdesiatročného dobrodružstva. Potrebné je opäť nadviazať na odkaz otcov zakladateľov Európy, mať vedomie identity a jednoty, prekonávať rozdelenia a hranice:
„Vidíme hranice v Európe: toto nerobí dobro. Ani kultúrne hranice nerobia dobro. Je pravda, že každá krajina má vlastnú kultúru a musí si ju udržiavať, ale v duchu mnohostenu (polyédra): existuje taká globalizácia, kde sa rešpektujú kultúry všetkých, ale všetkých v jednote.
Nuž prosím vás, nech sa Európa nenechá poraziť pesimizmom alebo ideológiami, pretože Európa v tejto chvíli nie je atakovaná kanónmi či bombami, ale ideológiami. Ideológiami, ktoré nie sú európske, ktoré prichádzajú zvonka alebo sa rodia v skupinkách Európy, ale nie sú veľké.
Pomyslite na Európu, rozdelenú a bojachtivú… na rok 1914, a na roky 1932-33 až po rok 1939, keď vypukla vojna. Nuž, nevracajme sa k tomuto, prosím! Poučme sa z histórie. Nepadnime do tej istej jamy. Hovorí sa, že jediné zviera, ktoré padne do tej istej jamy je človek: somár to nikdy nespraví, je tak?“
Na záver tlačovej konferencie vyzval Svätý Otec okolo 70 prítomných novinárov k modlitbe za Európu:
„Viem, že niektorí z vás sú veriaci, iní nie až tak. Veriacim poviem: modlite sa za Európu, za jednotu. Aby jej Pán dal tú milosť. A neveriacim: žičte jej dobrú vôľu. Žičte zo srdca, túžte, aby sa Európa navrátila k tomu, ako o nej snívali zakladajúci otcovia.“