16.8.2018 Pápež František: Rodina na Boží obraz je jedna
Prinášame vybrané časti z voľného prejavu Svätého Otca:
Najväčšia výzva pre muža a ženu
„Rodinný život je obeta, ale krásna obeta. Láska je ako zamiesiť cesto, každý deň. Láska v manželstve je výzvou, pre muža i pre ženu. Aká je najväčšia výzva pre muža? Pomáhať manželke byť viac ženou. Viac ženou, aby sa rozvíjala ako žena. A aká je najväčšia výzva pre ženu? Pomáhať manželovi byť viac mužom. A tak kráčajú obaja vpred. Napredujú.
Ďalšia vec, ktorá veľmi pomáha v manželskom živote je trpezlivosť: vedieť čakať.
Čakať. V živote sú situácie kríz, silné a škaredé krízy, kde sa azda objavia aj časy nevery. Ak sa nedá vyriešiť problém v danej chvíli, vtedy je potrebná trpezlivosť lásky, ktorá čaká a čaká. Mnohé ženy, pretože toto sa týka skôr žien ako mužov, i keď aj muži to niekedy robia, mnohé ženy v tichosti čakali pozerajúc iným smerom, čakali, že sa manžel vráti k vernosti. A toto je svätosť. Svätosť, ktorá odpustí všetko, pretože miluje.“
Štvrtá kapitola je jadrom Amoris laetitia
Na slová predstaviteľa Fóra prorodinných združení o apoštolskej exhortácii o láske v rodine Amoris laetitia a jej aplikácii v praxi zareagoval Svätý Otec takto:
„Potom si spomínal Amoris laetitia, a povedal si: „Tu je Amoris laetitia v stelesnenej podobe“. Rád to počujem. Čítajte, čítajte si štvrtú kapitolu! Štvrtá kapitola je jadrom Amoris laetitia. Je to presne spiritualita každodennosti v rodine. Niektorí zúžili Amoris laetitia na neplodnú kazuistiku „smie sa – nesmie sa“. Nič nepochopili. Potom, v Amoris laetitia sa problémy neukrývajú, problémy súvisiace s prípravou na manželstvo. Vy pomáhate snúbencom pripraviť sa, je potrebné povedať veci jasne, však je to tak? Jasne.“
Chce to katechumenát prípravy na manželstvo
„Raz mi jedna žena v Buenos Aires povedala: «Vy kňazi ste chytráci…» – «Prečo?» – «Na kňazstvo sa študujete osem rokov, pripravujete sa osem rokov. A potom, ak po nejakom roku niečo nejde, napíšete list do Ríma, a v Ríme ti dajú dovolenie, a ty sa môžeš oženiť. Zatiaľ čo pri nás, ktorí prijímame sviatosť na celý život, sa uspokojíte s troma alebo štyrmi prípravnými stretnutiami. Toto nie je spravodlivé». A tá žena mala pravdu.
Pripraviť sa na manželstvo: áno sú potrebné stretnutia na vysvetlenie vecí, ale sú potrební muži a ženy, priatelia, ktorí s nimi budú hovoriť a pomôžu im dozrievať, dozrievať na ceste. A môžeme povedať, že dnes je potrebný katechumenát k manželstvu, tak ako je katechumenát ku krstu. Pripraviť sa, pomôcť pripraviť sa na manželstvo.“
Viesť deti k zrelosti vzťahov
„Ďalším problémom, ktorý vidíme v Amoris laetitia je výchova detí. Nie je ľahké vychovávať deti. Dnes sú deti bystrejšie ako my. O virtuálnom svete vedia viac ako my. Ale je potrebné ich vychovávať k spoločenstvu, vychovávať k rodinnému životu. Viesť ich k vzájomnej obetavosti. Nie je ľahké vychovávať deti. Existujú veľké problémy. A vy, ktorí milujete rodinu, môžete v tomto veľmi pomôcť iným rodinám. Rodina je dobrodružstvo, krásne dobrodružstvo.
A dnes, hovorím to s bolesťou, vidíme, že často sa rozmýšľa o založení si rodiny a uzatvorení manželstva tak, ako keby to bola lotéria. «Ideme. Ak to pôjde, dobre. Ak nie, zrušíme celú vec a začneme druhý krát.» Táto povrchnosť pri najväčšom dare, aký dal Boh ľudstvu, rodine. Pretože po rozprávaní o stvorení človeka, Boh ukazuje, že stvoril muža a ženu na svoj obraz a podobu.“
Rodina ako obraz Boha je len jedna
„Samotný Ježiš, keď hovorí o manželstve, hovorí: «Muž zanechá svojho otca a matku a so svojou manželkou sa stanú jedným telom.» Pretože sú obrazom a podobou Boha. Vy ste ikonou Boha, rodina je ikonou Boha. Muž a žena: to je samotný obraz Boha. On to povedal, nie ja to hovorím. A toto je niečo veľké, je to sväté.
Dnes – je bolestné to povedať – sa hovorí o „diverzifikovaných“ rodinách: rôznych typoch rodiny. Áno, je pravda, že slovo „rodina“ je analogické, pretože sa hovorí o „rodine“ hviezd, o „rodine“ stromov, o „rodine“ zvierat… Je to analogické slovo. Ale ľudská rodina ako obraz Boha, muž a žena, je len jedna. Je jediná.
Môže sa stať, že muž a žena nie sú veriaci, ale ak sa milujú a sa zjednotia v manželstve, sú obrazom a podobou Boha, i keď neveria. Je to tajomstvo; sv. Pavol ho nazýva «veľkým tajomstvom», «veľkou sviatosťou» (porov. Ef 5,35) Opravdivé tajomstvo. [S gestom k predsedovi združenia, ktorý hovoril na úvod:] Páčilo sa mi všetko, čo si povedal, a nadšenie s akým si to povedal. A tak sa má hovoriť o rodine, so zápalom.“
Deti sú najväčší dar
„Raz som sa stretol s manželmi, ktorí boli svoji už desať rokov, bez detí. Je veľmi delikátne o tom hovoriť, pretože mnoho ráz sa po deťoch túži, ale neprichádzajú, však je to tak? Nevedel som, ako hovoriť o tejto téme. Potom som sa dozvedel, že oni nechceli deti. Ale títo ľudia mali v dome troch psov, dve mačky … Je pekné mať psa, mačku, je to pekné… Alebo keď neraz počuješ: «Áno, áno, ale deti ešte nie, pretože musíme kúpiť dom na vidieku, potom niečo precestovať…»
Deti sú najväčším darom. Deti, ktoré sa prijímajú tak ako ich Boh posiela, ako Boh dovolí, aj keď sú niekedy choré. Počul som, že je v móde – alebo aspoň je to bežné – v prvých mesiacoch tehotenstva urobiť určité testy, aby sa videlo či je dieťa v poriadku, alebo si prináša nejaký problém… Prvý návrh v takom prípade je: «Dáme ho preč?» Vražda detí. A aby sme mali nerušený život, zbavíme sa nevinného.“
Dnes sa robí to isté, ale v bielych rukavičkách
„Keď som bol chlapcom, učiteľka nám na dejepise rozprávala, čo robili Sparťania, keď sa narodilo dieťa s deformáciami, odniesli ho na vrchol hory a zhodili dolu, aby sa postarali o „čistotu rasy“. A my sme ostali ohromení: „Ale akože, ako sa to môže robiť? Úbohé deti!“ Bola to ukrutnosť. Dnes robíme to isté. Položili ste si otázku, prečo na uliciach nevidno mnoho ľudí trpasličieho vzrastu? Pretože protokol mnohých lekárov – mnohých, nie všetkých – je položiť otázku: «Bude to zlé?» Hovorím to s bolesťou. V minulom storočí bol celý svet pohoršený nad tým, čo robili nacisti, aby sa postarali o čistotu rasy. Dnes robíme to isté, ale v bielych rukavičkách.“
Test zrelosti kňaza
Svätý Otec sa s prítomnými podelil aj so svojou skúsenosťou zo štúdií, keď jeden profesor filozofie položil bohoslovcom otázku:
„Aké je každodenné kritérium pre rozlíšenie, či je muž, kňaz, zrelý? – My sme odpovedali rôzne… a on: Nie, jednoduchšie. Osoba je dospelá, kňaz je zrelý, ak je schopný hrať sa s deťmi. Toto je test.“