15.6.2018 Pápež František kázal o dôstojnosti ženy, pošliapavanej skryto i navonok
Žena je tím, co chybí muži k tomu, aby byl obrazem a podobou Muž aj žena sú spoločne stvorení na obraz a podobu Boha. Poukázal na ťažké pošliapavanie dôstojnosti ženy, ktoré je prejavom kultúry skartovania a deje sa v skrytosti i pred zrakom spoločnosti.
Svätý Otec odvolával na slová Ježiša Krista z Evanjelia podľa Matúša (Mt 5,27-32): „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci” a „Každý, kto prepustí svoju manželku, vystavuje ju cudzoložstvu”.
Ježiš mení dejiny v pohľade na ženu
„Učenie Ježiša o žene mení dejiny. Jedna vec je žena pred Ježišom a druhá vec je žena po Ježišovi. Ježiš pozdvihuje dôstojnosť ženy a kladie ju na úroveň muža, keď odkazuje na prvé slovo Stvoriteľa, že obaja sú «obrazom a podobou Boha». Obaja, nie najskôr muž a potom trošku nižšie žena. Nie, obaja. A samotný muž bez ženy po boku, či už ako mamy, sestry, manželky, spolupracovníčky, priateľky – nie je obrazom Boha.“
Aj dnes sú ženy ponižované na predmet
Svätý Otec sa pozastavil zvlášť pri Ježišových slovách o hriechu žiadostivého pohľadu na ženu. Poukázal pritom na dnešnú dobu, keď „v televíznych programoch, v časopisoch, v novinách, sa ženy zobrazujú ako objekt túžby, použitia“, ako v „supermarkete“. Žena sa stáva predmetom, „uponižovaným, bez šiat“, azda za účelom predať akýsi kvalitný druh paradajok…, a takto sa pošliapava Ježišovo učenie, ktorým vrátil žene dôstojnosť. A nemusíme chodiť „veľmi ďaleko, deje sa to aj „tu, kde žijeme“, v „kanceláriách“, vo „firmách“, ženy „sú predmetom tej filozofie použi a zahoď“, ako „tovar na skartovanie“, kde sa zdá, že nie sú ani „osobami“.
„Toto je hriech proti Bohu Stvoriteľovi, odmietajúc ženu, pretože bez nej my muži nemôžeme byť obraz a podoba Boha. Existuje zvlčilosť voči žene, škaredá zvlčilosť. Aj bez slova… Veď koľko krát dievčatá kvôli tomu, aby mali pracovné miesto sa musia predávať ako objekt, ktorý sa použije a vyhodí? Koľko krát? – „Áno, otče počul som, že v tej a tej krajine…“ – Tu v Ríme. Nemusíme chodiť ďaleko.“
Pozerajme okolo seba, aby sme videli zneužívanie
Pápež František sa opýtal, čo uvidíme, ak si urobíme „nočnú púť“ po určitých častiach mesta, kde „mnohé ženy, mnohé migrantky, aj nemigrantky“ sú zneužívané „ako na trhu“. Pri týchto ženách sa muži pristavujú „nie preto, aby im povedali: «Dobrý večer», ale «Koľko stojíš?»“
A „my si pri pohľade na to umývame svedomie, keď povieme: «Sú to prostitútky.„Ty si z nej spravil prostitútku – tak ako hovorí Ježiš, že ktokoľvek prepustí [manželku], vystavuje ju cudzoložstvu -, pretože sa k žene nesprávaš dobre“, a „žena skončí koľkokrát aj takto, ako zneužívaná, ako otrokyňa“.
Bude osožné uvedomiť si pri pohľade na tieto ženy, že na rozdiel od našej slobody, „ony sú otrokyňami tohto skartovacieho myslenia“.
„Toto všetko sa deje tu v Ríme, deje sa to v každom meste, ženy bez mena, ženy – môžeme povedať – «bez pohľadu», pretože hanba zakrýva pohľad, ženy ktoré sa nevedia smiať a mnohé z nich nepoznajú radosť z dojčenia a z pocitu byť mamou. Ale tiež v bežnom živote, bez toho, aby sme išli na tie miesta, je to nepekné myslenie odpisovania ženy ako nejakého predmetu „druhej triedy“. Musíme nad tým lepšie uvažovať, lebo keď takto konáme alebo hovoríme, keď vstupujeme do takéhoto myslenia, znevažujeme obraz Boha, ktorý stvoril muža a ženu spoločne na svoj obraz a podobu. Nech nám tento úryvok Evanjelia pomôže premýšľať nad obchodom so ženami, nad trhom, áno, je to obchodovanie, zneužívanie, ktoré je viditeľné, a premýšľať tiež nad tým obchodovaním, ktoré nevidieť, ktoré sa robí, aj keď ho nevidno. Žena sa tu pošliapava, pretože je žena.“
Ježiš citlivo prinavracia dôstojnosť
Ježiš „mal mamu“, mal „veľa priateliek, ktoré ho nasledovali, aby mu pomáhali v jeho poslaní“ a podporovali ho. Ježiš „mnohé ženy našiel znevážené, odstrčené, skartované, a s koľkou citlivosťou, s koľkou láskou ich pozdvihol, prinavrátil im dôstojnosť.“