5.7.2019 Pápež: Nosím vás v srdci a modlím sa za vás, drahí ukrajinskí bratia
Členov Stálej synody a metropolitov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, na čele s vyšším arcibiskupom Svjatoslavom Ševčukom, pozval pápež na spomínané stretnutie do Ríma (5. – 6. júla) s cieľom „vyjadriť svoju blízkosť Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá vykonáva pastoračnú službu ako vo vlasti, tak aj na rôznych miestach sveta“.
Pápež má k Ukrajine blízko, deň začína a končí v „ukrajinskom štýle“
„Ukrajina už dlho zažíva ťažkú a delikátna situáciu, viac ako päť rokov je zraňovaná konfliktom označovaným mnohými za“ hybridný „, pretože pozostáva z vojnových akcií, ktorých iniciátori sa ukrývajú;„konflikt, pri ktorom tí najslabší a najmenší platia tú najvyššiu cenu, konflikt, ktorý zhoršujú propagandistické prekrucovanie a manipulácie rozličných druhov, i snaha zapojiť doň náboženský aspect.
Pápež má k Ukrajine blízko. Priznal sa, že každý deň začína a končí takpovediac „v ukrajinskom štýle“ pri ikone Panny Márie, ktorú mu daroval Svjatoslav Ševčuk ešte pred svojím odchodom z Argentíny. V ranej mladosti zas pápeža ovplyvnil ukrajinský salezián:
„Nosím vás v srdci a modlím sa za vás, drahí ukrajinskí bratia. A priznám sa vám, že niekedy tak robím prostredníctvom modlitieb, ktoré si pamätám a ktoré som sa naučil od biskupa Stefana Chmila, vtedy ešte saleziánskeho kňaza; on ma ich naučil, keď som mal dvanásť rokov, v roku 1949 a trikrát do týždňa som sa u neho učil slúžiť pri Božskej liturgii. Ďakujem vám za vašu vernosť Pánovi i Petrovmu nástupcovi, za ktorú ste častokrát v priebehu dejín draho platili a prosím Pána, aby sprevádzal činy všetkých zodpovedných politikov pri hľadaní nie takpovediac čiastkového dobra, ktoré je nakoniec vždy ziskom na úkor niekoho iného, ale všeobecného dobra, pokoja. A prosím «Boha každej útechy» (2 Kor 1, 3), aby utešil duše tých, ktorí stratili svojich blízkych kvôli vojne, tých, ktorí nesú zranenia na tele a na duchu, tých, ktorí museli zanechať domov a prácu a čeliť riziku hľadania ľudskejšej budúcnosti niekde inde, ďaleko.“
Ponúkať svedectvo o kresťanskej nádeji
Hlavnou úlohou Cirkvi zoči-voči situáciám konfliktu, je ponúkať svedectvo o kresťanskej nádeji, povedal pápež:
„Kresťanská nádej, živená Kristovým svetlom, dáva znovu žiariť vzkrieseniu a životu aj v tých najtemnejších nociach sveta. Preto sa, drahí bratia, domnievam, že v ťažkých časoch, ešte viac než v časoch pokojných, je prioritou pre veriacich byť zjednotení s Ježišom, našou nádejou. Ide o obnovenie tej jednoty, ktorá má základ v krste a je zakorenená vo viere, v dejinách našich komunít, vo veľkých svedkoch: mám na mysli zástup hrdinov každodennosti, na tých početných svätých od susedných dverí, ktorí vo vašom národe s jednoduchosťou odpovedali zlu dobrom (porov. Rim12, 21). Oni sú príkladmi, na ktoré treba hľadieť: sú tými, ktorí mali v miernosti blahoslavenstiev kresťanskú odvahu – ktorí v prostote dokázali odpovedať na zlo dobrom, milovať nepriateľov a modliť sa za prenasledovateľov (porov. Mt 5, 39,44). Títo do násilného bojiska dejín zasadili Kristov kríž. A priniesli ovocie. Títo vaši bratia a sestry, ktorí podstúpili prenasledovania a mučeníctvo, a ktorí, pripútaní len k Pánovi Ježišovi, odmietli logiku sveta, podľa ktorej sa násiliu odpovedá násilím, svojím životom napísali tie najpriezračnejšie stránky viery: sú plodnými semienkami kresťanskej nádeje.“
Kresťanskou odpoveďou sú modlitba a sebadarovanie
Ak cirkev váži vodu z prameňov duchovného života, zo stretnutia s Ježišom a z modlitby rozochvievanej krásou vašej liturgie, stáva sa plodná. „Stáva sa zvestovateľkou evanjelia nádeje a učiteľkou vnútorného života, ktorý žiadna iná inštitúcia nevie ponúknuť.
Pápež František preto povzbudil pastierov ukrajinských gréckokatolíkov k modlitbe a duchovnému životu. „Je to prvá starosť, ktoré nemá mať prednosť pred žiadnou inou.“ „Ukážte všetkým, že ste cirkvou, ktorá dokáže hovoriť slovami ducha a nie svetskými (porov. 1 Kor 2, 13). Človek, ktorý sa približuje Cirkvi, potrebuje totiž nebo na zemi a nič iné
„V noci konfliktu, ktorým prechádzate, tak ako v Getsemanoch, Pán žiada svojich, aby bdeli a modlili sa; nie aby sa bránili, o to menej, aby útočili. Avšak učeníci spali namiesto toho, aby sa modlili a po príchode Judáša tasia meč. Nemodlili sa a upadli do pokušenia, do pokušenia svetskosti: násilná slabosť tela prevládla nad miernosťou ducha. Nie spánku, nie meču, nie úteku (porov. Mt 26, 40.52.56), ale modlitba a darovanie seba samých až do krajnosti sú odpoveďami, ktoré Pán očakáva od svojich. Jedine tieto odpovede sú kresťanské, jedine ony zachraňujú od svetskej špirály násilia.“
Nemôžeme zabúdať na brata, ktorý trpí
Druhou úlohou cirkvi, nasledujúcou po modlitbe, je byť nablízku ľuďom. Pastieri majú byť so svojimi veriacimi a bdieť po boku toho, kto ptrochádza nocou bolesti. Pápež tiež zdôraznil, že pastier je nezrozumiteľný, ak o Bohu iba hovorí, jeho úlohou totiž je „dávať Boha“ skrze sebadarovanie a blízkosť. Má dosvedčovať Boha nádeje, ktorý sa stal telom, aby kráčal po ľudských cestách.
Duchovných pastierov vyzval prinášať ľuďom Boha darujúc seba samých.
Pápež pripomenul aj osobitnú zbierku na pomoc osobám zasiahnutých vojnou na Ukrajine, ktorú zorganizoval v roku 2016 a poďakoval všetkým, ktorí sa do nej zapojili. „Chcel by som, aby za ňou nasledovali ďalšie špeciálne projekty“, povedal Svätý Otec, pričom vysvetlil:
„Je veľmi dôležité byť nablízku všetkým a byť konkrétnymi, a to aj pre to, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu, že nejaká situácia ťažkého utrpenia upadne všeobecne do zabudnutia. Nemôžeme zabudnúť na brata, ktorý trpí, odkiaľkoľvek by pochádzal. Nemôžeme zabúdať na brata, ktorý trpí. “
Každý deň sa premáhať k spoločnému kráčaniu
Tretím odporúčaním pápeža je synodalita:
„Byť Cirkvou je byť spoločenstvom, ktoré kráča spoločne. Nestačí mať synodu, potrebné je byť synodou. Cirkev potrebuje intenzívne vnútorné zdieľanie: živý dialóg medzi duchovnými pastiermi navzájom i medzi pastiermi a veriacimi. (…) Každý deň je treba vytvárať synodu, premáhať sa k spoločnému kráčaniu, nielen s tým, kto zmýšľa rovnako – toto by bolo jednoduché –, ale so všetkými, čo veria v Ježiša.“
Načúvanie, spoluzodpovednosť a zapájanie laikov
Synodalitu oživujú tri prvky: načúvanie, spoluzodpovednosť a zapájanie laikov.
Treba načúvať skúseností a návrhy spolubratov biskupov a kňazov. Čím vyššie stúpame v hierarchii, tým dôležitejšie je načúvanie, povedal pápež a pripomenul, že načúvať treba i mladým a osobám, ktoré sú považované za menej skúsené.
V rámci témy spoluzodpovednosti Svätý Otec hovoril o dôležitosti bratského napomenutia i povzbudenia: „Lásku k blížnemu treba žiť v pravde, v transparentnosti, v tej parézii, ktorá očisťuje Cirkev a dáva jej napredovať“.
Dôležité je i zapájanie laikov, ktorí majú mať možnosť sa vyjadriť, predniesť návrhy a ktorým treba načúvať, povedal pápež a dodal: „Zdôrazňujem toto slovo: načúvať. Ten, kto načúva, môže potom dobre hovoriť. Ten, kto je zvyknutý nepočúvať, nehovorí, ale breše.“
Synodalita vedie k rozširovaniu horizontov
„Synodalita nás vedie rozširovať horizonty, žiť bohatstvo vlastnej tradície vo vnútri univerzality Cirkvi: ťažiť prospech z dobrých vzťahov s inými rítmi; považovať za krásu, keď sa delíme o významné časti vlastného teologického a liturgického pokladu s ďalšími komunitami, aj nekatolíckymi; vytvárať plodné vzťahy s ďalšími partikulárnymi Cirkvami, ako aj s dikastériami Rímskej kúrie.“
Ako povedal pápež, toto však neznamená znižovanie povedomia o vlastnej autentickosti a originalite, ale jeho formovanie vo vnútri univerzálnej katolíckej identity.
Pápež vyjadril želanie, aby dvojdňové stretnutie vedúcich predstaviteľov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi bolo momentom zdieľania, načúvania a slobodného dialógu vedeného hľadaním dobra v duchu Evanjelia. „V istom zmysle ide o akýsi druh synody venovanej témam, ktoré najviac ležia na srdci Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, v tomto období ťažko poznačenom prebiehajúcim vojenským konfliktom, charakterizovaným sériou politických a cirkevných procesov, ktoré majú oveľa širší záber než tie, ktoré sa týkajú našej Katolíckej cirkvi“, povedal pápež.